,,Tak Matúš ako sa ti páčilo mesto?" pýta sa ho mama. No vidím, že to ticho netrvalo dlho.
,,Pekné je tu. Aj zmrzlinu máte dobrú. " odpovedal Matúš.
,,Boli ste v tej našej cukrárni? Pamätám si ako sme tam chodili. Vždy ked sme išli na prechádzku sme sa tam museli zastaviť. Ak som ich aj chcela oklamať že sme tam už boli, tak naša Zuzka sa nedala oklamať. Postavila si hlavu a bolo. Však Maroš?" pozrela na otca.
,,Hej, presne ako vravíš. " odpovedal a ani nezdvihol oči od jedla. Niečo sa medzi nimi stalo.
,,A aj ste niekoho stretli?" spýtala sa mama.
,,Hej stretli. Natáliu, pamätáš si ju? " povedala som.
,,Jasné, tvoja najlepšia kamarátka. Každý rok ste sa tu minuli. Niekedy stretnem jej maminu v meste. " povie mama.
,,A ešte aj Martina, Zuzkinho kamaráta. Si ho zabudla spomenúť. " usmeje sa Matúš. Nezabudla som ho spomenúť, zámerne som ho vynechala. Len dúfam, že mama si naňho už nepamätá.
,,Maťka? A ako že sa má? Toho som už tak dlho nevidela?A on ťa ešte spoznal? Stále je taký fešák ako kedysi?" spýtala sa nakoniec mama.
,,Hej spoznal. Skôr ako ja jeho. Má sa dobre a áno je stále taký pekný. " povedala som so sklopeným pohľadom.
,,A aj ste spomínali na staré časy?" spýtala sa mama.
,,Nebolo kedy. Ponáhľali sme sa. " povedala som.
,,Ale má byť nejaké stretnutie z ich partie, tak ideme. Aspoň spoznám Zuzkiných priateľov. " usmial sa Matúš.
,,Fíha, takže si stretla svoju prvú lásku? Vy by ste radšej nemali veľmi spomínať na staré časy, lebo sa vám ešte môžu vrátiť tie staré city a to by nebolo pre teba dobré. " zasmial sa môj brat. Matúš naň ho prekvapene pozrel. A potom na mňa.
,,Akože prvú lásku? Ty si doň ho bola zamilovaná či čo?" spýtal sa ma.
,,Ale prosím ťa. Nie len zamilovaná, oni spolu aj chodili. Na strednej. A potom sa niečo stalo a zrazu sa už len balila do tej svojej veľkej Bratislavy, kam ju prijali na výšku. To si nevedel?" stíchol môj braček.
,,Nie nevedel. " zostal zarazený Matúš.
,,Ja ti to vysvetlím. " povedala som.
,,Myslím, že by si mala. Kedže teraz neviem čo si mám myslieť. Prečo by si mi niečo také tajila?" spýtal sa a pozrel na mňa.
,,Pôjdeme hore a ja ti to všetko poviem. " vstala som od stola.
,,Ako povieš. " vstal aj on.
,,Tak to ti pekne dakujem braček. " pošepla som mu ked som okolo neho prešla. Videla som na jeho tvári niečo čo som dovtedy uňho nepoznala. Bolo mu to ľúto, že sa tak preriekol.
,,Takže môžeš mi povedať prečo si mi to tajila? Mala si na to celý deň. Ešte aj na tej zmrzline, ked odišla tá tvoja kamarátka. Tak prečo? Objavili sa nejaké staré city ked si ho videla? Alebo prečo?" pýtal sa ma nahnevaný Matúš.
,,Ja som nevedela čo robiť. Nečakala som, že ho stretnem. A chcela som ti to povedať, ale nevedela som ako. Nebola som na tento druh rozhovoru pripravená. Poznáme sa krátko. A ja nechcem hned hovoriť o minulosti. A nie, žiadne staré city tam nie sú. " povedala som na svoju obranu.
,,Aha. A to je akože vysvetlenie? A čo teda to stretko? Prečo tam chceš ísť? Kvôli nemu? A čo to hovoril tvoj brat o tom, že si potom odrazu odišla? " kládol mi dalšie otázky.
,,Neviem ti to inak vysvetliť. A na to stretnutie chceš ísť hlavne ty. Ja ani nie. Lebo určite aj na toto sa bude spomínať. A ja nechcem hovoriť o minulosti, ale o budúcnosti. A pre teba to môže byť nepríjemné. Proste stalo sa niečo čo ma viac poháňalo ísť niekam preč. Dalej. A tak som sa ocitla v Bratislave, zoznámila sa s Miou a už tam ostala bývať. Koniec príbehu. " povedala som. Nechcela som sa s ním baviť prečo a čo sa stalo.
,,Ale neodpovedala si mi čo sa stalo. Bolo to kvôli nemu? Rozišli ste sa a ty si ho nechcela vídavať?" opýtal sa ma priamo.
,,Dajme tomu, že áno. Nechcem na to spomínať. Ešte nejaké otázky?" pýtam sa teraz ja jeho.
,,Nie, ale som rád že som sa to dozvedel teraz od teba ako v bare od tvojich kamarátov. Vtedy by som sa fakt cítil dosť trápne. Pôjdem si zavolať von. " povedal a vstal z postele.
,,A komu?" spýtala som sa ho.
,,Kamarátom. Nech vedia, že sme prišli v poriadku. Potom prídem za tebou hore. " povedal.
,,Matúš, ľúbim ťa. " povedala som, ale to už on nemohol počuť. Bože, ja svojho brata asi raz zabijem. Prečo aspoň raz nemôže byť ticho a obísť to bez zbytočných komentárov?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár