,,Takže vy ste celú dobu chodili spolu do školy ale iskra preletela až ked ste sa stretli na spoločnej praxi? To je aké neuveriteľné!" povedala som.
,,Tak vieš Zuzi, po strednej sa všetko zmenilo. Tomáš umrel, ty si odišla, s Martinom nebolo do reči a Naty sa nám tiež vzdialila. Hlavný akoby zakladatelia našej partie odišli, tak aj my sme sa prestali stretávať. Ja som mala svoje kamarátky, on svojich kamarátov, nejako sme sa neregistrovali. " vraví Barbora.
,,Ale osud nás aj tak spojil. A odvtedy sme začali kontaktovať aj ostatných. Mali by ste nám vlastne podakovať, že sme nás znovu spojili. " povedal vážne Boris.
,,Tak to ti dakujeme, že si nás znovu dal dokopy s týmito úžasnými ľudmi. " poklonila sa mu Majka.
,,Ale vy potom chodíte na rovnakú školu či sa mi to len zdá?" opýtal sa Matúš.
,,Myslíš s Naty? Hej chodíme, ale každý na inú katedru. Takže sme sa ani moc nestretávali. " odpovedá Majka.
,,Aha. Vlastne hej. Kedže ona ma pedagogiku a vy masmédiá. " vraví Matúš.
,,A ty čo vlastne študuješ?" otočil sa na Martina.
,,Verejnú správu v Košiciach. " odpovedal Martin.
,,A ty študuješ?" spýtal sa Paľo Matúša.
,,Nie, už som doštudoval. Ekonomiku v Bratislave. Teraz pracujem v jednej firme. " odpovedal.
,,Ale ved aj Zuzka sa hlásila na ekonomickú, že? Dobre si spomínam však?" spýtala sa Majka.
,,Hej, ale kedže ja som o rok alebo o dva starší, tak sme sa nemohli stretnúť. Inak by som si ju určite všimol. " povedal a pobozkal ma Matúš.
,,A koľko máš teda rokov?" vyzvedala Majka.
,,24. Nie som pre vás ešte starý nie?" spýtal sa smutne.
,,Ale kdeže, v pohode. Sme zvyknutý. " zasmiala sa Natália.
,,No myslím, že by bolo dobré zmeniť tému. Však dievčatá?" zasmial sa Paľo. Martin len smutne pozrel na mňa.
,,A čo ty Zuzi? Kde vlastne robíš? Alebo študuješ?" spýtal sa ma Martin.
,,Ja robím čašníčku v jednom bare. Zarábam dobre. Bývam s jednou kamarátkou v podnájme. Ale možno o rok to už bude naše. A to je koniec môjho príbehu. " dorozprávala som. Je zvláštne, že celý môj príbeh viem strčiť do štyroch viet. Hm, dalo by sa aj na viac, ale to by som musela povedať pravdu. A to sme si s týmito ľudmi boli niekedy ako rodina. Niekedy. V minulosti. Staré časy.
,,Potrebujem ísť na vzduch. " zdvihne sa zrazu Martin.
,,Potrebuješ si zapáliť? Pôjdem aj ja. " zdvihne sa Paľo.
,,Aj to. " odpovie Martin.
,,Idem s vami chalani. " pridá sa zrazu Barbora.
,,Nie že mi budeš neverná. " pohrozil jej Boris.
,,Ale prosím ťa. S Palinom by som si nezačala. Prepáč Paľko a Martin je stratený prípad. " usmeje sa.
,,Ešteže tak. " žmurkne na ňu Boris.
,,Môžeme sa porozprávať?" opýta sa ma pošepky Martin.
Pozriem na Matúša a čakám ako bude reagovať.
,,Chod. Ja ti verím. " povie Matúš a ešte mi stihne pošepkať že ma ľúbi.
,,Hned som späť. Aj ja ťa ľúbim. " odpoviem a tak sa poberáme na terasu. Paľo aj s Barborou sú na jednej strane a mňa odsunul Martin na druhú stranu. Neviem o čom sa chce rozprávať. Nechápem jeho správanie. Dúfam len, že nechce rozoberať naše dávne vzťahy.
,,Vieš chcel som sa rozprávať o nás dvoch. " začal Martin. A už je to tu. Téma, na ktorú sa nechcem baviť. Lebo nie je o o čom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár