,,Ale nie, ja nemyslím tak že ako vzťah riešiť. Myslím my dvaja ako kamaráti. Mám pocit, že sa mi vyhýbaš. Ako keby ťa stále drží ešte to čo sa stalo v minulosti. Ten náš rozchod a tak. A ja by som bol rád, keby si to hodila za hlavu a mohli sme začať s novým štítom. " začne hovoriť Martin. Tak toto som nečakala. Nový štít. Ved ja sa chovám normálne, a minulosť neriešim.
,,Ved sa s tebou normálne bavím. Tak čo by si chcel? Prepáč, ale celý ten čas čo som bola preč si sa neozval. Tak sa chovám k tebe ako ku známemu. Lebo to tak aj cítim. " povedala som. Už som bola nahnevaná a vravela si, že ked dofajčí tak pôjdeme dnu.
,,Aha, tak známy. To som dopadol. Ty si mi ešte stále neodpustila? Už je neskoro povedať, že to nebolo tak ako to vyzeralo čo?" smutne na mňa pozrel.
,,Už je to jedno. Nechcem sa o tom baviť. Ja mám nový život a ty tiež. Tak sa k sebe správajme milo ako doteraz a nerieš to už. " chcela som zatvoriť debatu. Načo to riešiť? Ak som si aj doteraz myslela, že by sa vrátili staré city, teraz viem určite že to tak nie je.
,,Dobre, tak budeme známy ako doteraz. Aj ked dúfam, že sa zas znovu stanú kamaráti. Je to možné?" pozrel sa na mňa zblízka.
,,Hej, je. Len na mňa nepozeraj tým skúmavým pohľadom pred Matúšom. Ešte to celkom asi nestrávil. Myslím nás dvoch. " povedala som.
,,A kedy si mu to povedala? Azda nie dnes? To by som sa mu potom ani nečudoval. " zasmial sa.
,,Práve že len dnes. Môj brat mu to pekne povedal. Takže si vieš predstaviť. Ale ubezpečila som ho, že ľúbim len jeho a ty si len stará láska. Nič viac, nič menej. " mykla som plecom.
,,Stará láska. Keby to išlo vrátiť. Neboj, dám pozor na to ako sa chovám. Na jeho mieste by som aj žiarlil. " povedal, ale videla som že je smutný.
,,Pôjdeme už? Lebo sa nám ešte Barborka zamiluje do Paľa. A to by potom musel byť súboj. A to nechcem vidieť. " povedala som.
,,Tak podme teda. " povedal Martin a zahodil cigaretu do popolníka. Kývli sme aj na tých dvoch a spolu sme išli dovnútra. Už druhý ťažký rozhovor za mnou. Dúfam, že ma nečaká nejaký tretí.
Vnútri sa to ozývalo smiechom. Matúš akurát niečo rozprával a Natáliu to veľmi pobavilo. Aspoň zapadol medzi nich. To ma teší.
,,Už sme tu. " vraví Barborka.
,,Chýbala si mi. " stiahol ma Matúš k sebe.
,,Aj ty mne. Ale vidím, že si sa dobre bavil aj bezo mňa. " zasmiala som sa.
,,Práve som im rozprával jednu príhodu čo mám s chalanmi. " povedal.
,,A mne ju povieš?" spýtala som sa ho.
,,Tebe poviem inú. Takú čo môžeš počuť. " usmial sa šibalsky.
,,Hej, to nie je fér. Ty niečo tajíš?!" ukázala som naň ho prstom.
,,No každý má nejaké tajomstvo. Aj ty určite. Ale neboj, nič netajím. " usmial sa a dal mi pusu.
,,No len aby. Ved ja sa opýtam Nataly čo si vravel. " žmurkla som naňho.
,,Nie, nepýtaj sa prosím. Budem sa hanbiť. " urobil psí pohľad.
,,Bola si mi verná?" počujem ako sa pýta Boris Barbory.
,,No vieš, rozdala som si to na terase s Paľom. Bože, nežiarli. Bola som verná. " zasmiala sa Barbora.
,,Počul som dobré svoje meno? Vraveli ste niečo?" pýta sa Paľo.
,,Ale nie to sa ti zdalo. " odpovedala som.
,,Tak vy ma tu ohovárate a ani sa nepriznáte? A že kamaráti. Pche!" urazil sa akože Paľo a prekrížil si ruky.
,,Ale Paľko nehnevaj sa. Nepristane ti to. " štuchla doň ho Naty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár