,,Mne sa ešte nechce spať. Tebe hej?" spýtal sa ma Matúš. Ležali sme na posteli, ja napoly v spánku a on si podoprel hlavu a pozeral na mňa. Ako by som mohla zaspať? Nedá sa, ked sa na mňa díva.
,,Asi si toho málo vypil.Inak by si bol unavený. " povedala som a otočila som sa na bok.
,,Ani ty si toho veľa nevypila a chce sa ti spať. Vieš, ja už som takýchto žúrov zažil dosť. " povedal Matúš.
,,Fakt?To by som si nikdy nepomyslela. Dobrú noc. " povedala som a zatvorila oči. Na chvíľu. Otvorila som ich a on na mňa stále pozeral.
,,Tak dobre vyhral si. O čom sa chceš rozprávať?" podoprela som si hlavu, aby som nezaspala.
,,Len tak, o dnešku napríklad. O tom či si rada, že si tu a že som tu ja. O zajtrajšku. O nás. A tak. " povedal Matúš.
V tejto chvíli sa mi ani o jednom z toho nechcelo baviť. Ani o nás? Ved sme spolu, tak čo chce riešiť? Zas niečo riešiť. A dnešok skončil. A ja chcem spať. Ale ľúbim ho, tak mu odpoviem na otázky a potom konečne budem môcť snívať.
,,O dnešku? Bolo super. Konečne som sa odviazala a netrčala doma a nehádala sa. Bol to super nápad, ťa zobrať so sebou. Aspoň tu nie som sama. A čo ty hovoríš na moju rodinu? Nie sme pre teba moc komplikovaný?" spýtala som sa ho ja.
,,Nie, ste normálna rodina, ktorá má svoje problémy. Ale tie sa vždy vyriešia. " usmial sa.
,,Ak si to myslíš, nechám ťa v tom. Ešte niečo chceš riešiť, pán detektív?" žmurkla som naňho.
,,Mhm, ty a tvoj brat. " začal.
,,Nie, to riešiť teraz nebudem. " povedala som rázne.
,,Dobre, ale jednu otázku mám. Prečo si tu neostala? Ved to je také ticho, raj na nebi. Prečo práve Bratislava?" spýtal sa ma.
,,Neviem, potrebovala som vypadnúť. Stratiť sa vo veľkomeste. Zažiť niečo nové. Vzrušujúce. Potrebovala som ten ruch, ten pokoj ma zabíjal. Ked tu žiješ odmala, tak sa ti to zunuje. Ako na prázdniny alebo víkend, je to tu fajn, ale žiť by som tu už nedokázala. Ved tu ľudia ani robotu nemajú. Bratislava je omnoho lepšia. Stačí?" spýtala som sa. Mala som toho plné zuby. Je milý a starostlivý, ale ja chcem spať a nie baviť sa, prečo som odišla. Ved to je hádam jasné. Mala som toho plné zuby. Svojho brata, mamu a ešte ten rozchod s Martinom. To všetko dokopy mi ukázalo že mám odísť. Neviem čo je na tom nepochopiteľné.
,,Vidím, že najlepšie bude ked si pospíš. Si unavená. Dobrú noc Zuzka. " povedal a otočil sa mi chrbtom.
,,Ja...tak dobrú noc. " povedala som nakoniec. Asi som bola trochu tvrdá. Mrzí ma to, ale teraz sa mi nechce rozmýšľať o tom, že som to mohla povedať inak. Dôležitý je spánok. Na zajtra sa treba vyspať. A to poriadne. Zažijem zábavu ako v hlavnom meste.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bebubi
26. 3.marca 2013 19:01
super,ojch teším sa Ďalšiu časť
Napíš svoj komentár