Prečo? Lebo by sa to nestávalo. Je teda pravda, že som sem už dlho nikoho nepriviedla. Možno aj preto by to bol zvláštny pohľad. Lenže vtedy bolo všetko inak a namiesto kecania s mojimi rodičmi by sme ležali v posteli a maznali sa.Ale ja som sa zmenila, a tým sa všetko zmenilo.
Takže ked som prišla dolu a našla som ich tak ako som ani vo sne nepredpokladala, tak som chvíľa stála pri dverách s otvorenými ústami.
,,Zuzka, čo tam tak stojíš? A zatvor ústa, vletí ti tam mucha. " zasmial sa môj braček.
,,Dobré ránko, vyspinkaná? Nechcel som ťa budiť, tak som prišiel za vašimi. Nevadí, že?" spýtal sa ma Matúš.
,,Prečo by jej to malo vadiť? Ved my sme radi, že si tu aj ty. Aspoň Zuzka nesedí len doma. Však tati?" pozrela na môjho otca.
,,Tak, tak. " pritakal jej otec.
A ja som sa na toto všetko pozerala stále krútiac hlavou. Ich slová som počúvala akoby pomimo mňa. Všetko sa zmenilo, ja som sa zmenila, tak prečo sa čudujem? Môžem za to sama. Nechcem s ním mať sex, lebo sa bojím že sa všetko zmení. A že to bude potom len o tom sexe. A tým sa tento krásny vzťah pokazí. Bojím sa? Hej, bojím. Lebo Matúš je niečo iné ako ostatní. Ostatní by to odo mňa vyžadovali a ja by som sa podvolila. Ale on aj ked vie, čo robím, tak si počká. A to je také iné. Je to také nečakané. A milé. Sex som zažila mnohokrát. Ale milovanie už dlho nie. Také to so všetkým čo k tomu patrí a nie len rýchlo rýchlo a je to. A Matúš ten je typ na milovanie.
,,Tak čo Zuzi aj si k nám sadneš alebo tam budeš stáť ako stĺp?" podpichol ma brat.
,,Jasné, sadnem si. Som sa zamyslela. " povedala som a sadla som si k Matúšovi.
,,To hned z rána rozmýšľaš? To nie je dobré. Ved mozog má ešte spať. " zavtipkoval otec.
,,Janko pomôžeš mi prosím ťa?" spýtala sa mama môjho brata.
,,Jasné, mami. " odpovedal Jano a začal robiť grimasy za jej chrbtom.
,,Ak si myslíš, že to nevidím, si na omyle. Vieš Matúš toto robia už od mala. Jano tým vždy rozosmieval Zuzku a myslel si, že ja to nevidím. Doteraz ho to neprestalo baviť ako vidíš. " zasmiala sa mama a pozerala na nás. Jano ostal sklamaný, ale len chvíľu. Neodradilo ho to od toho aby dalej šaškoval.
,,Akurát som tvojmu bratovi hovoril, že aj ja mám kamaráta čo sa volá Jano. Vieš Johnny? Len on si teraz hovorí takto americky a nie tak pekne slovensko že Janko. " povedal Matúš.
,,Hej, viem." odpovedala som natierajúc si rožok syrom.
,,Keby sme mali ešte jednu dcéru,určite by sa volala Marienka. " zažartoval otec.
,,No to by ste mi dali. To by som si zmenil meno aj ja. " povedal Jano.
,,A kvôli tomu si ten môj kamarát zmenil meno. Lebo na základnej sa ho každý pýtal, že kde má Marienku. Takže už od strednej sa mu vraví Johnny. Teda okrem profesorov. " povedal Matúš.
,,Ešteže sa Zuzka volá Zuzka a nie Marienka. " vzdychol Jano.
,,Aspoň by si s teba uťahovali, tak ako si uťahuješ ty zo mňa. To by bola paráda. " usmiala som sa.
,,Ha ha, vtipná ako vždy. Inak Matúš vravel, že idete dnes do hlavného mesta, teda do Košíc, aby si mi rozumela. Nemôžem ísť s vami?" spýtal sa Jano.
,,Nie, nie je voľné miesto. A ty si zabudol, že máš ženu a dieťa?Hm?" pozrela som naňho.
,,Nie, ja som len žartoval. Chcel som vedieť, čo povieš. Pekné, že sa staráš o mňa a o moju rodinu. Len škoda, že ako si tu, si ich nestihla ani pozrieť ani pozdraviť. Aj na babku si zabudla?" spýtal sa posmešne.
,,Nie, nezabudla. Chcela som ísť dnes za nimi. Budú doma?" spýtala som sa ho.
,,A kde by mali byť? Sú doma. Babička aj Ivetka, sa určite potešia. Ešteže Monika je ešte malá, a nevidí ako sa falošne usmievaš. " rypol tentoraz viac Jano.
,,Len dúfam, že ked Monika vyrastie tak ju budeš ochraňovať ked sa jej budú deti smiať, nie ako si kašlal na mňa ked sme boli deti. Vieš? Ja si to pamätám. " vstala som od stola a ani Matúš ma nezadržal. Dvere buchli a ja som plná zlosti vyšla von. Len som počula ako mama karhá Jana. To sa už dlho nestalo, že by sa ma zastala.
,,Jano musel si byť taký drzý? Ved vieš, že Zuzka ťa má rada aj Moniku,nemôže za to že jej je Ivetka a trošku aj nám nesympatická. Ale my sme si zvykli, kedže si s ňou šťastný, ale Zuzka tu nie je vždy. Toto si jej fakt nemusel povedať. " karhala mama Jana.
,,Kto mal vedieť, že sa tak nazlostí? Ale toto vyťahovať nemusela. To je už dávno minulosť. A čo sa stalo s tebou mami, že si sa jej zastala? To nás prekvapuje asi všetkých, no okrem Matúš ktorý nás len spoznáva. " povedal Jano a tiež vstal od stola.
,,Jano to čo si povedal? To ako si dovoľuješ?" zakričala mama.
,,Normálne mami, normálne. Idem domov. Ahojte!" zakričal a buchol dverami presne ako ja. Už som ho len videla vychádzať z dverí.
,,Prídeš na obed?" spýtala som sa ho.
,,Nie, na dnes mi už stačilo. Idem za rodinou. Kedy vás môžme čakať?" spýtal sa stále nahnevaný.
,,O jednej? Napríklad. Alebo kedy vyhovuje vám. Nehnevaj sa na mňa. " sklopila som oči. Mrzelo ma to. Nechcela som byť taká zlá ako on. Proste som to už nevydržala.
,,Môže byť. Nehnevám sa na teba, ale na mamu. Tvári sa ako svätica a pritom si ťa ani raz nezastala. Aj mňa to mrzí. Viem, že máš rada Moniku. A viem, že Iveta nie je dievča aké ste si predstavovali pri mne, ale ja ju ľúbim a aj ona mňa. Tak naozaj. Prepáč, prehnal som to. A vieš dobre, že som sa ti potom neskôr snažil vynahradiť tú odmeranosť v detstve. " povedal smutne Jano. Takého som ho ešte nevidela. Vždy len srandoval so mnou.
Odišiel so sklonenou hlavou. Neodprevadila som ho. Ved sa ešte uvidíme. Za necelé dve hodinky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár