Hriešne dievča - 64.časť

,,Si v pohode?" opýtal sa ma Matúš.
,,Hej, už hej. Prepáč, že si to musel vidieť. " povedala som. Sedela som v altánku s hlavou sklonenou. Rozmýšľala som. Už dlho sa nestalo, že by to Jana mrzelo. Neviem, či to robí to, že má teraz malú Moniku a je citlivejší, alebo si uvedomuje aká priepasť bola a stále je medzi nami.
,,Tvoj brat sa pustil do tvojej mamy. " povedal len tak mimochodom Matúš.
,,Ako pustil? Povedal jej niečo?" zdvihla som hlavu. Zaujalo ma to.
,,Hej, niečo v tom zmysle, že čo sa jej stalo, že sa ťa odrazu zastala. Tvoj otec tiež pozeral. Ale skôr na Jana, že sa jej postavil." povedal Matúš.
,,Mhm, to je pravda. Dlho sa nestalo, že by sa mama zastala mňa a nie svojho milovaného synčeka. Ale na Jana by som taký výbuch tiež nepovedala. " povedala som.
,,A ked odchádzal, uzmierili ste sa? Teda, myslím to tak, že či ste aspoň prehovorili spolu. " spýtal sa opatrne.
,,Ale hej. Ospravedlnila som sa mu. A aj on mne. A vyzeralo to, že ho to fakt mrzí. Inak aby som nezabudla, o hodinku musíme byť u nich. Pôjdeme peši nie? Rada sa prejdem. " povedala som a konečne sa usmiala.
,,Jasné, ved ked bývajú v jednom meste, tak načo ísť autom. A ktorým smerom bývajú?" opýtal sa Matúš a chytil ma za ruku.
,,Hore, takže pôjdeme do kopca. Trochu kondičky nezaškodí. " žmurkla som naňho.
,,Tak to máš pravdu. Hlavne mne. Mal by som začať cvičiť, lebo u vás len priberám. A za chvíľu budem mať veľké brucho. " povedal so smiechom.
,,No a? Tak budeš mať. " mykla som plecom.
,,To by som sa ti taký páčil? Neverím. Tanečnica a pupkáč? To nejde dokopy. " krútil hlavou a smial sa.
,,Mal by si vedieť, že aj ked žijem v Bratislave, srdcom som baba z Východu. Takže po kráse neidem, ale po duši človeka. Vieš?" žmurkla som naň ho a smiala som sa aj ja.
,,Aha, takže ty mi len ukradneš dušu. To nie je také zlé. " povedal a dal mi pusu.
,,Ha - ha, vtipný ako vždy. " zasmiala som sa.
,,Inak, dnes je krásne slnečno. Nedáš si nejaké pekné šaty? Nech mi ťa všetci závidia. " spýtal sa Matúš.
,,No, že si to ty, tak si tie šaty dám. Ale ty by si mohol vytiahnuť nejakú peknú košeľu, nech sa zapáčiš jeho rodine. Nezáleží mi na tom veľmi, ale tak dojem spraviť môžeš. " povedala som.
,,Nikdy nie je na škodu spraviť dojem u cudzích. Budú mať na mňa pekné spomienky. Tak pôjdeme hore? Nech sa stihneme aj obliecť. " povedal Matúš.
,,Ale ved sme oblečení za pár minút. " vravím mu.
,,No to hej, ale ja mám s tebou ešte iné plány. Tak aby sme to stíhali. " žmurkol na mňa Matúš. Postavil a zobral ma za ruku.
,,Tak sa nechám viesť tebou. Som zvedavá, aké plány máš so mnou. " a tak som sa nechala viesť ním. Ved mať chvíľu pre seba nie je zlé.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu