No tak takú nahnevanú som Zuzku ešte nevidel. Je pravda, že som nemal čas ju až tak spoznať. Stále sa predo mnou len hrala a až teraz vidím aká je naozaj. Ale páči sa mi to. Teda, nie že by sa mi páčilo, že trieska dverami a je nahnevaná, ale zas má prečo byť nahnevaná. Keď odišla, tak ja som ešte ostal vnútri. Jano sa jej zastal a pohádal sa s mamou. Tá len krútila hlavou. Asi sa to v ich rodine ešte nestalo. Potom tiež odišiel a tými dverami tresol ešte silnejšie. Raz sa im z tých hádok vylomia. Ja som tam ostal sedieť. Na jednej strane mi to bolo blbé, ale na druhej strane som dával Zuzke čas. Teraz by nebolo vhodné ísť za ňou. Každý musí najprv sám vychladnúť, až potom pri sebe niekoho znesie.
,,Prepáč Matúš, že si to musel vidieť. Neviem čo to do nich zas vošlo. " ozvala sa ich mamina.
,,To je v poriadku teta. Nič sa nedeje. " usmial som sa.
,,Ale deje. Je to moja chyba. Zle som ich vychovala. " povedala.
,,Nevychovala si ich zle, len si robila rozdiely medzi nimi. Oni k sebe len musia nájsť cestu. " povedal ujo.
,,Ale kedy konečne k sebe tú cestu nájdu? Ved Janko je už ženatý, má dieťa a Zuzka je už tiež dospelá. Myslela som, že keď odíde preč, tak to prestane a bude to medzi nimi dobré. Ale je to horšie. A môžem za to len ja. " povedala smutne teta. Videl som, že sa jej chce plakať.
,,Teta, sú to súrodenci. Je medzi nimi rivalita, to je normálne. " povedal som. Chcel som ju nejak utešiť.
,,Nie, ja za to môžem. Miláčik, môžeš nás nechať samých?Chcela by som niečo Matúšovi povedať. " poprosila svojho muža.
,,Dobre, pôjdem hore. Netráp sa. " povedal jej a dal jej pusu. Zostali sme tam len my dvaja.
,,Matúš, ostaň tu ešte chvíľu. Chcem ti porozprávať jeden príbeh. O tom ako to začalo medzi Jankom a Zuzkou. Ak ťa teda neotravujem." pozrela na mňa.
,,Nie, neotravujete. Rád si to vypočujem. Zuzka aj tak potrebuje byť chvíľu sama. " povedal som.
,,To máš pravdu. Musí vychladnúť, lebo by ešte mohla povedať niečo čo by ľutovala. " usmiala sa konečne teta.
,,Celá Zuzka. " zasmiali sme sa. Obaja.
,,Tak a teraz ti všetko poviem. To, že sa Janko postavil na Zuzkinu stranu ma dosť prekvapilo. Dlho to nespravil. A ja som si na to nejak zvykla. Ja som mala Janka a ocino mal Zuzku. Mali sme to rozdelené. So Zuzkou si totiž už dlho nerozumieme. Asi odvtedy ked som začala dávať prednosť Jankovi. Mala som pocit, že mu to dlžím. Ale idem po poriadku. Si pripravený?" spýtala sa ma ešte predtým.
,,Hej, som. Môžme. " odpovedal som.
,,Kedže Janko je starší, narodil sa ako prvý. Tešili sme sa. Hlavne preto, že môj muž si želal syna. Ale keď sa narodila Zuzka, bola radosť dvojnásobná. Tešili sme sa, že Janko bude mať sestričku. Je pravda, že som sa začala viac venovať jej. Bola predsa len menšia a potrebovala ma. Janko sa asi cítil odstrčený. A ta keď Zuzka začala chodiť do školy, tak to bol vlastne Janko už na druhom stupni, tak začal robiť neplechu. V škole bol zlý, aj doma neposlúchal. A keď začali Zuzku šikanovať, nezastal sa jej. Vedela som o tom, povedala mi to jeho triedna. Aj som mu chcela dohovoriť, ale už to nebol ten zlatý malý chlapec. Vzdialili sme sa od seba. Potom začal chodiť na strednú a Zuzka mala už v škole pokoj. Zuzka si našla nových kamarátov, teda vlastne tých, čo ste išli na tú stretávku. Ked mala 15 rokov začala chodiť s Martinom. Vtedy prechádzala zložitým obdobím, lebo som si viac všímala jej brata. Konečne sa spamätal a našiel si normálnu frajerku. Vlastne našiel Ivetku. Tá ho dokázala zmeniť. Za to som jej vďačná. Začal sa správať milo, pomáhal nám aj doma a tak. Za to Zuzka, skoro nikdy nebola doma. Keď aj chcela niečo pomôcť, tak sme ju vyháňali. Tak utekala z domu. A Jano jej v tom pomáhal. Snažil sa s ňou rozprávať. A ja som myslela, že si našli k sebe cestu. Kým neodišla, tak mali aký taký dobrý vzťah. Vravela som si, že konečne bude všetko dobré. Potom jej umrel ten ich kamarát, Martin ju oklamal a ešte to ako som sa k nej chovala ja, ju prinútilo vybrať si vysokú školu v Bratislave. Nemohla som ju zastaviť. Odišla by, aj keby som si kľakla a prosila ju. A ja som si aj na chvíľu pomyslela, že možno to takto bude lepšie. No ale po roku keď sa vrátila, tak sa Janko ženil. S Ivetkou. Nevedeli sme si ich veľmi predstaviť, teda hlavne ju žiť na dedine. Ale prekvapila nás. Oni dve si moc nepadli do oka. Zuzka jej vyčítala, že jej ukradla brata. Lebo dovtedy mali dobré vzťahy. A potom sa jej Janko nemal čas venovať, stále bol len s Ivetou. A do toho som sa ešte pridala ja. Začala som ukazovať na Janka, že ako sa mu darí. Má dobrú prácu, ženu a ešte nám aj pomáha. Nemyslela som to zle, len som chcela aby aj Zuzke sa to všetko podarilo. A ona to začala brať ako keby som ich porovnávala. Zuzka Jankovi vyčítala, že kvôli Ivete na ňu nemá čas a povedala že keby ju nebol stretol, všetko by bolo fajn. A odvtedy sú na nože. On si z nej uťahuje a ona mu to vracia. A takto to vyzerá. Prajem si, aby to už skončilo. " dopovedala celý príbeh teta.
,,Ale nebojte ono sa to určite zmení raz. Každý z nás robíme chyby. Tento príbeh by ste mali skôr povedať Zuzke a Janovi. " podotkol som.
,,Nie, nemôžem. Nemôžu ma vidieť slabú. Ešte mi to budú vyčítať a znenávidia ma. Teda Zuzka ma už teraz nenávidí. Nesmie ešte aj Janko. " povedala a zakryla si tvár.
,,Musíš mi sľúbiť, že jej to nepovieš. Nikdy. Ostane to len medzi nami. " prosila ma teta.
,,Sľubujem vám. Pôjdem už za Zuzkou. " povedal som a vstal som. Len sa usmiala.
Teraz už chápem, prečo sem nerada Zuzka chodí. Ale podľa mňa by sa mala porozprávať s bratom a všetko by sa vyriešilo. Ale Zuzka prvý krok neurobí, to som už pochopil.
A teraz odchádzame od jej brata. Ten obed bol skvelý. A Iveta? Podľa mňa je fajn. Nevyzerá ako nejaká mestská panička. Myslím, že to tehotenstvo ju mohlo zmeniť. Hodia sa k sebe. A tej Zuzke to s tou malou pristalo. Vedel by som si predstaviť mať s ňou deti. Ale videl som, že ona ešte nie. Nemala veľmi radosť, keď som jej povedal, že jej to pristane. Každá iná by sa potešila komplimentu, ale Zuzka nie. Je iná. Musím si zvyknúť.
,,Ty máš sestru? To kedy si mi chcel povedať?" spýtala sa ma Zuzka.
,,Nepýtala si sa. Nebol dôvod ani čas. " povedal som.
,,Veď si mal kopu času. " povedala.
,,Ani nie. Stále sme rozoberali len to, či budeme spolu alebo skôr či to budeš chcieť skúsiť. Nejako sme sa nedostali k mojej rodine. Skôr k tvojej. Ale teraz to už vieš. " usmial som sa.
,,Máš pravdu. Bola som sebecká. Riešila som len seba. A koľko to má rokov vlastne?" spýtala sa.
,,Prednedávnom mala 15 rokov. Začala chodiť na strednú. Tak azda bude taký dobrý študent ako ja a udrží sa na strednej. Inak moju mamu asi porazí. " usmial som sa. Viem, o čom hovorím. Už teraz je to s ňou ťažké. Zaujímajú ju len chlapci, oblečenie a makeup. My sa len málokedy pohádame, skôr si zo seba uťahujeme.
,,Nad čím rozmýšľaš?" vyrušila ma Zuzka.
,,Ale som si spomenul na sestru. Vždy keď si z nej už dlho uťahujem, tak len mávne rukou a povie že som trápny. A ja tam stojím ako tĺk a nechápem jej slovníku. Dnešné deti. " mávnem rukou.
,,Hej, dnešné deti. Mali by sme sa ísť chystať na večer. " povedala Zuzka.
,,Vidíš, úplne som zabudol. " zasmial som sa a dal som Zuzke pusu. Už sme boli pred bránou do domu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár