,,Na čom sa smeješ? Ved nie je to nádhera?" snažil sa ma upokojiť Matúš.
,,Viem, viem nie je to nič moc. Ale je to niečo iné, nie?" snažil sa zažartovať Paľo.
,,Toto by som nečakala ani v najlepšom sne. Nádhera. Jazdí to aj?" spýtala som sa s úsmevom.
,,Hej jazdí. Otec to prednedávnom kúpil, pri svojej práci občas potrebuje dodávku viac ako nejaký mercedes. No a to auto, čo som chcel zobrať mi nedovolil, lebo vraj nám ho niekto môže ukradnúť. A ja som mu dal potom aj za pravdu.Tak mi dal kľúče od tejto krásnej dodávky. Odvezie nás hocikam. Máme plnú nádrž, tak myslím, že môžme vyraziť. " žmurkol Paľo.
,,Len tak otázka? Ostatní budú celú cestu stáť?Lebo ak hej, obsadzujem si miesto vpredu. Nikdy nevydržím stáť dlhú cestu. " povedala som.
,,Vidíš to by som zabudol. Vzadu je len jedna skriňa. To tam už bolo. A ja som tam dal lavicu, čo sme mali v záhrade. Takže si budeš mať kde sadnúť. A ak sa nenahneváte, budete vzadu, lebo potrebujem aby Martin sedel vpredu. A Barbora. Lebo oni vedia kde to je. " " povedal Paľo.
,,V pohode, my to nejak prežijeme. Však? Nechcem rušiť konverzáciu, ale mali by sme vyraziť. Lebo tvoj časový plán nevyjde. " usmial sa Matúš a ja som len prikývla.
,,Tak teda nasadajte. Nech môžme vyraziť. " zavelil náš šofér a mohlo sa vyraziť.
Najprv sme išli pre B a B. Tí keď videli dodávku, tak onemeli.
,,No toto! Pali ty si sa prekonal. " povedala Barbora.
,,Dobre, smejte sa aj vy. Nemáme čas vykecávať, tak ty Barbi sadaj dopredu a frajera pošli dozadu. Ideme pre posledných a nech už sme na ceste tam. " povedal Paľo.
,,Nie, nechcela som sa smiať. Je to perfektné. Budeme originálny a aspoň nás nikto neokradne. " povedala Barbora.
,,Toto mi povedal aj otec. Mala si vidieť Zuzku ako sa začala rehotať. Ale je pravda, že aj ja by som sa smial. " uznal Paľo.
,,Ale ja nie z tej dodávky, ale z toho že si na tom prišiel. Už dlho som sa tak dobre nezasmiala. To nebolo v zlom. Mám pocit, ako keby sme sa vrátili do starých čias, keď sme vymýšľali somariny. " povedala som mysliac to úprimne.
,,To boli iné časy. Vtedy by sme s touto dodávkou boli divný. " povedal Boris.
,,To aj teraz si o nás budú myslieť. Lebo Košice to je veľké mesto a keď s týmto prídeme na diskotéku, to len uvidíš ako po nás budú pokukovať. Ale mne to nevadí, ja som vždy bola iná. " zasmiala sa Barbora.
,,Inak nemali ísť Martin s Nataly dopredu už do tých Košíc?" spýtal sa Matúš.
,,Mali, ale ja som im ráno písal sms, že po nich prídeme, tak nech nás čakajú dolu pri zmrzline. Odpísali, že ok, tak myslím, že sme sa pochopili. " odpovedal Paľo.
,,Aha, preto ideme ešte pre nich. Nedošlo mi to hneď. " povedala Barbora.
,,To sa občas stáva. Nič si z toho nerob. " povedal jej Boris.
,,Aha tam sú. Už ich vidím. Myslím, že ostanú najväčšmi prekvapený. " povedala som. Nemyslela som si to, ale videla som ich tváre, keď sme okolo nich prešli. Paľo sa tam hneď otočil, aby sme rovno vyšli.
,,Zuzi prosím ťa otvor dodávku, nech nastúpia. Lebo pozerajú ako keby čakali na fanfáry. Hej ľudkovia nastupovať! Martin ti pekne ku mne a Barbi dopredu. Vy ste moja navigácia. " zakričal na nich z okna a oni len prikývli a išli k nám.
,,Ahojte!" privítala som ich s úsmevom na tvári. Na Martina som sa len pozrela a Nataly som objala.
,,To čo je? To fakt ideme dodávkou alebo to je jeden z Paľových vtipov?" spýtala sa ma Nataly.
,,Nie je to vtip, je to realita. Veď je to super nie?" povedala som.
,,Ja som aj rozmýšľal, že na čom príde, kedže nás je viac ako by sa zmestilo do auta. Dobre, idem ja dopredu nech Paľo nekričí kde toľko trčím. " povedal Martin a odišiel si sadnúť k vodičovi. My s Nataly sme zatvorili dvere na dodávke, zakričali dopredu vodičovi, že môžeme a on vyštartoval.
,,Aj lavička tu je? Kto by to povedal. " povedala Nataly.
,,To len kvôli nám ju sem dal. Aby sme nelietali kade - tade po dodávke. Zobral ju z ich záhrady. " povedala som.
,,Myslel na nás. To sa mu počíta. " usmiala sa Nataly.
,,Komu sa čo počíta?" ozval sa Paľo.
,,Ty počuješ len to čo chceš čo?" ozvala sa Nataly.
,,Tak vieš, len to dobré počujem. " odpovedal jej Paľo.
,,Inak ja sa mám teraz ako dobre. Sedím medzi dvoma babami. A z toho jedna nezadaná. " zasmial sa Boris. Ešteže ho nepočula Barbora. Akurát sa bavili o niečom vpredu s Martinom.
,,Ale nezabúdaj, že tvoja frajerka sedí so sexi Martinom vpredu. " povedala Nataly.
,,Ach dokelu. To som zabudol. Hneď ich musím skontrolovať. " povedal Boris a zavolal na Barboru, aby jej povedal ako ju ľúbi. Bol roztomilý, že fakt žiarlil na Martina. My vieme, že to bolo zo srandy, ale ktovie aký je keď s niekým chodí. Až takto ho nepoznáme. Teda aspoň my dve s Nataly nie.
,,Ja by som mohol povedať to isté, že to mám dobré, že mám pri sebe dve krásne kočky. " povedal Matúš.
,,Oo, ďakujem za kompliment. Zavolaj niekedy." žmurkla naň ho Nataly s úsmevom.
,,Heej, ja som to videla. On je môj. " bránila som si ho.
,,Srandujem Zuzi. Alebo nie?" a žmurkla ešte raz. Takto sme sa doťahovali vždy. Verila som jej. Veď som ju dosť dlho poznala.
,,Nežmurkaj už, lebo ma tým žmurkaním nakazíš, a to by sa mojej láske nepáčilo. Však Zuzi?" otočil sa na mňa Matúš.
,,Presne tak. Nepáčilo. Lebo začnem aj ja žmurkať na druhých. " povedala som výhražne.
,,A môžeš rovno aj na mňa. Lebo Barbora na mňa kašle. " povedal Boris a začal hádzať akože pohľady.
,,Ja som to počula miláčik. Nekašlem na teba, len som navigácia a nemôžem sklamať. " odpovedala mu Barbora.
,,Tak začnime žmurkať všetci na všetkých, a že kto najdlhšie vydrží. " navrhla som a tak sa začala hra. Nejak sme si museli skrátiť tú cestu. Vymýšľali sme rôzne hry. Náš rehot bolo počuť až k vodičovi a ten nechápal, čo mi tam vzadu robíme.
,,Nebodaj sa Boris vyzliekol, že sa tak smejete?" zakričal Paľo.
,,Nie Boris, ale Nataly. A nesmejeme sa z nej, ale z Borisa ako na ňu čumí. Ako keby to nevidel. " robila som si srandu.
,,Nataly? Tak to musím ihneď zastaviť. " začal sa smiať Paľo.
,,To dúfam nemyslíte vážne. Lebo ak hej, tak Boris hneď otoč oči iným smerom. Len mňa môžeš tak vidieť. " zakričala Barbora.
,,Neboj zlatko. Zuzka si z vás len uťahovala. A ja by som na ňu nepozrel. Nie som úchyl, jedine keď som s tebou. " povedal Boris.
,,To bolo pekne vyznanie lásky. " povedal Matúš.
Konečne som sa cítila znovu šťastná. Bola som na ceste s mojím priateľom a najlepšou partiou na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár