,,Nad čím premýšľaš, že sa tak pekne usmievaš?" spýtal sa ma Matúš.
,,A nemôžem sa len tak usmievať?" vrátila som mu otázku.
,,Nemôžeš, keď neviem nad čím alebo kto ti vyčaril ten úsmev. " odpovedal mi.
,,A ako vieš, že to nie si ty?Hm?" spýtala som sa ho.
,,Lebo ťa poznám. To by si sa pozerala na mňa a nie niekam inam. Tak na čo si si spomenula?" spýtal sa ma ešte raz. Tentoraz som to už musela dať von.
,,Spomenula som si, ako sme dávno takto všetci išli prvýkrát do veľkomesta. Mali sme len 16 rokov. Pamätáš sa Nataly?" pozrela som na ňu a čakala čo odpovie.
,,Jasné, že sa pamätám. Tak sme sa opili, až to bola hanba. Jedno šťastie, že sme mohli prespať na tom byte, lebo rodičia by nás teda asi vyfackali. Aspoň podaktorých. Vtedy nás mala na starosti Tomášova sestra. " zasmiala sa Nataly.
,,Hej, mala strážiť hlavne vás baby, ale niektoré sa jej vymkli z kontroly však Zuzi?" podpichol ma Boris.
,,Prečo pozeráš na mňa? Ja som len bola rada, že som vypadla z domu. Nemôžem za to, že som sa trochu odtrhla z reťaze. Ty sa tiež nemáš čím chváliť. Spomínam si ako ste sa s Tomášom spili. Tak na tvojom mieste pomlčím. " vrátila som mu to aj s úrokmi.
,,Dobre, dobre. Už som ticho. " a sklopil zrak.
,,To bolo v tom roku ako sa zabil Tomáš?" spýtal sa potichu Matúš.
,,Hej bolo. Najhoršie na tom je, že sme s ním mali len málo takýchto zážitkov. Aj keď sme sa poznali dlhšie, chodili sme spolu len von a flákali sa po meste. Diskotéky sme si niektorí vydupali až od 16tich. " povedala Nataly, ktorá jeho otázku počula.
,,Ale je lepšie že ste ho poznali ako človeka, a nie len z opileckých záťahov. Nič v zlom. Dúfam, že viete ako to myslím. " snažil sa to vysvetliť Matúš.
,,Hej, vieme. A máš pravdu. Som rád, že som ho spoznal viac po tej stránke, ako človeka ktorý občas ukázal aj svoje nedostatky. Bol to úžasný človek a jeho sestra tiež. Keby si vedel vzťah ich dvoch, nechápal by si niekedy ako je to možné. Taký pekný súrodenecký vzťah mali. To sa len tak nevidí. " povedal Boris a sklopil oči.
,,Ach, to som zas tomu dala. Nechcela som navodiť takúto atmosféru. Ja len, že som si spomenula na všetko ako sme vtedy išli na tú disko. A toto mi to pripomína. Len mi tu chýba jeden človek. " povedala som.
,,Ako vás tak počúvam, umárate sa v depke. Veď Tomáš by bol len rád, že sme sa po toľkých rokoch zišli zas v tejto zostave. A plus máme medzi sebou nového člena, takže nám nik nechýba. Tak netrepte nezmysly a začnite sa baviť. Pali, pustím rádio lebo za chvíľu nám zaspia vzadu. " povedala Barbora a mala pravdu. Pali jej asi povolil to rádio, lebo odrazu sme len počuli melódiu jedného z najväčších letných hitov.
,,No konečne, už som pomaly zaspával. " zívol akože Boris.
,,Joj ty aby si nezaspal. Ty zaspíš pri všetkom. " zažartovala Barbora.
,,Pri všetkom? No toto Boris ty sa nehanbíš zaspať pri tom?" podpichol ho Martin.
,,Chudák Barbora, s tebou si nič neužije. " obula som sa doň ho aj ja.
,,Tak díky láska, si mala čo povedať. Nevieš, že pri každom známku dvojzmyslu sa do toho dotyčného pustia?Teraz budem na smiech a pritom to nemalo vyznieť tak, ako si to povedala. " povedal smutne Boris. Samozrejme, že to hral.
,,Ale ja som to tak nemyslela. Pri tom nezaspí, pri ,,tom" je až veľmi čulý. Však miláčik?" spýtala sa Barbora.
,,No ešteže si mi napravila reputáciu. Máš to odpustené. Vidíte, nie som až taký hrozný. " začal sa Boris pred nami vychvaľovať.
,,Ty si hrozný. Ja som myslela, že ťa to naozaj hnevá, že som to povedala a ty si si len robil srandu. Zas som sa dala nachytať. Nabudúce ťa nechám, nech si z teba robia srandu. " povedala nazlostene Barbora.
,,Nenecháš, lebo by ťa to trápilo. To už viem. " povedal sebaisto Boris, ale spredu sa nikto neozval. Určite sa naňho nenahnevala, len trucovala naschvál aby ho to trochu mrzelo. To mi občas ženy musíme spraviť, aby tých našich chlapov mrzelo čo spravili. Aspoň na chvíľu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.