,,Ani ja, ale o to je to lepšie. " zasmiala som sa.
,,Nevyzeráme v tých parochniach ako dvaja magori?" spýtal sa.
,,NIEEEEE!" odpovedal niekto za nami.
,,Aj keby, ved treba zažiť trochu srandy. Doteraz len samé príkazy a rozkazy, konečne si užijeme voľnosť. Sme voľnýýýý!!" zakričala som z plného hrdla.
,,No až tak voľný nie sme. Až ked budeme mať 18 rokov, vtedy si môžme robiť čo chceme. " odpovedal vecne.
,,Vtedy skončím školu a pôjdem na výšku. A raz sa dostanem aj niekam do sveta alebo stačí mi len väčšie mesto. " snívala som.
,,Ty už rozmýšľaš o výške? A máš predstavu čo by si chcela robiť?" spýtal sa ma.
,,No toto? Ty to nevidíš? Ja budem predsa ekonómka, budem sedieť v kancelárií a ťukať čísla do počítača. Ale budem v tom fakt skvelá. A ak sa mi nepodarí táto kariéra, tak budem tancovať. " a začala som sa v strede mesta vlniť.
,,To radšej tá ekonómka. Inak by som žiarlil. " povedal.
,,To mi chceš povedať že ked budem ekonómka, tak žiarliť nebudeš? Ved neboj, budem si naschvál dávať také tie košele s výstrihom. Ha. " povedala som víťazoslávne.
,,No na to som nepomyslel. A čo ťa odrazu láka veľkomesto?" spýtal sa.
,,Neviem, potrebujem začať žiť. Niekde daleko od našich a od brata. A ty nie? Počkať, ved ty už žiješ vo veľkomeste. " zasmiala som sa.
,,Vtipná. " zasmial sa a zastal. Uprostred tých ľudí ma pobozkal. Bol to náš prvý bozk. Nečakaný. Spontánny. Krásny.
,,Musíme dobehnúť našu partiu. Tuším sme ich stratili. " povedala som ako prvé. Nič iné ma v tej chvíli nenapadlo. Zrazu sme len uvideli dve červené rožky. Viem, že takých je na jarmokov veľa, ale obyčajne ich mávajú na hlave ženy. A nie chalan s krátkymi vlasmi (skoro so žiadnymi vlasmi a tou najvtipnejšou grimasou na svete. Jasné, že sa po ňom ľudia pozerali. To mohol byť jedine on.
,,Už som ich našla. " povedala som a začala ho ťahať za mnou.
,,Svedčí mi to čo?" pýtal sa naokolo.
,,No Palino, by som ťa skoro nespoznala. A to som si myslela, že ste sa nám stratili. " zasmiala som sa.
,,No vidíš a ja som vás zachránil. Keby nie mňa, tak nás stále hľadáte. " žmurkol na mňa Pali.
,,Zuzi nad čím zas premýšľaš?" vyrušil ma zo spomienok Matúš. Konečne sme dorazili na tú našu diskotéku a ja som si vyšla na terasu. Nadýchať sa čerstvého vzduchu.
,,Len sa mi niečo pripomenulo. Staré spomienky na našu partiu. " povedala som.
,,Jasné, to chápem. Spomienky. Asi mi ich nemôžeš povedať čo?Určite si veľa vystrájala a teraz sa za to hanbíš. " usmial sa.
,,Presne, ako si to vedel? Raz si ti priznám. Ale potom aj ty mne. Platí?" pozrela som naňho.
,,No ale ja som bol slušný chlapec. " a zatváril sa ako neviniatko.
,,Ideš dnu?" spýtal sa ma.
,,Daj mi ešte chvíľu. Dobre? Hned som dnu. Zatiaľ si oddýchni, lebo keď sa vrátim dnu, tak budeme zas tancovať. Až do rána. " zasmiala som sa a pobozkala ho. Ja ho neskutočne ľúbim.
,,Vieš že ťa ľúbim?" spýtal sa a objal ma.
,,Aj ja ťa ľúbim. Tak bež mi niečo objednať a ja som pri tebe ani sa nenazdáš. " povedala som mu a už som len počula kroky. Ale tie kroky sa blížili ku mne a nie odo mňa. Myslela som si, že je to Matúš.
,,Môžem sa k tebe pridať?" spýtal sa ma Martin.
,,To si ty? Ja som myslela, že Matúš. Jasné, ale ja pôjdem za chvíľu dnu. " povedala som aby vedel, že tu s ním nebudem dlho. Sama.
,,V pohode. " a zapálil si cigaretu.
,,Ty fajčíš?" spýtala som sa ho.
,,Nie, to len dnes výnimočne. Chceš?" ponúkol ma.
,,No nemala by som, ale potiahnem si raz. Ale Matúšovi ani slovo, ok? Nemá rad fajčiarov a ani nevie, že niekedy som fajčila. A ani nemusí. " povedala som a potiahla som si z jeho cigarety. Bol to skvelý pocit po takom dlhom čase.
,,Neboj, nepoviem. Nad niečím si premýšľala. Deje sa niečo?" spýtal sa ma.
,,Len sa mi vrátili spomienky na našu partiu, ked sme prvýkrát vyšli do ulíc. " povedala som.
,,A pamätáš aj na nás? Vtedy sme si dali prvýkrát pusu. A ty len povedala ,,musíme nájsť našu partiu". Vtedy som nechápal. " zasmial sa Martin.
,,Nie, na to si nespomínam. To už bolo dávno. Nevyťahuj to. " povedala som.
,,No ved sa hned nepaprč. Ale boli to pekné časy. Ja si na nich rád zaspomínam. Nezabudol som. " povedal a priblížil sa ku mne. Nepáčilo sa mi to.
,,O čo ti ide? " spýtala som sa na rovinu.
,,Tak ja ti to poviem. Myslím na teba. A stále ťa mám rád .A teraz ked sme sa stretli, tak by som to rád všetko vrátil späť. A neverím, že ty ma už nemáš rada. " povedal sebavedome.
,,Máš pravdu. Mám ťa rada ale asi ako brata alebo kamaráta. Nič viac v tom nie je a ani nebude. Rozišli sme sa dávno. A dovtedy kým sme sa nestretli si si na mňa nespomenul. Si nemysli, že ti na tie tvoje reči skočím. Nebodaj ti dlho nevydržal ten vzťah s tou blondínkou čo si ma s ňou podviedol? Och bože. " zatvárila som sa akože nešťastne.
,,S ňou som žiadny vzťah nemal. Ona po mne celý večer išla a akurát ked si prišla, tak ma pobozkala. Ale ja som sa jej hned striasol, ale ty si tak rýchlo utiekla že som ťa nestihol dohnať. Tak som sa vrátil naspäť a zapíjal aký som debil. " začal mi to vysvetľovať.
,,Vážne? Takže ona po tebe išla? Ty si chúdiatko. Ale to si mi mal vtedy vysvetľovať a nie teraz! Vtedy si mi nič nevysvetlil. " začala som kričať. Ale ešte nie dosť nahlas aby sa všetci začali obzerať. Chvalabohu.
,,Ja som sa pokúšal. Ale potom som sa dozvedel, že si si podala prihlášku do Blavy a že ťa tam prijali. " povedal.
,,A ty si nebol ochotný kvôli našej láske tam ísť so mnou. To si ma vážne musel ľúbiť či milovať, či ako si mi to vtedy opakoval. Len preto, lebo si sa nechcel vzdať svojho pohodlia doma a ísť so mnou do sveta. Vzdal si sa našej lásky. Ja som potom ešte dlho nevedela nájsť lásku, v každom vzťahu som sa trápila lebo som ich porovnávala s tebou. A potom som zanevrela na lásku. Až kým neprišiel on. Matúš. Otvoril mi oči. A ja..ja konečne cítim, že on je ten pravý. A hlavne je lepší ako ty. A nemusím ho porovnávať s tebou. Veľmi ho ľúbim a nič sa na tom nezmení. " už som skoro plakala. Vysypala som zo seba všetko, čo dlho požieralo moju dušu.
,,Ja..veľmi ma to mrzí. Nevedel som. Ja len, že ťa mám stále rád a uvedomil som si, že som spravil chybu. Poď sem. " pozrel mi do očí. Utrel mi slzu, ako to robil vždy. A potom ma pobozkal. Nečakane. V tej nepravej chvíli. Asi sekundu som zmeravela, ale potom som si uvedomila čo robí.
,,Prestaň, to čo robíš?!" skríkla som naň ho.
,,Ja, musel som. " povedal.
,,Musel si? Ty čo si myslíš, že ked mi vyznáš lásku a povieš ako ťa mrzí, a ešte ma aj pobozkáš, že obnovíme náš vzťah? Možno mi to vtedy stačilo, ale teraz mám iné priority. Nebudem skákať ako ty pískaš, si nemyslí. A ten bozk, to si prehnal. Myslela som, že sme len kamaráti a že tak ostaneme, ale po dnešku ani to z nás nebude. " povedala som nahnevane.
,,A čo teraz? Pôjdeš za ním a povieš mu to? " spýtal sa ma drzo.
,,Nie, nič mu hovoriť nebudem. Nechcem kaziť pekný večer. Vrátim sa dnu a budem sa tváriť, že sa nič nestalo. Ale dalšie dni by som ťa najradšej nevidela. A ak by náhodou aj hej, budem sa tváriť neutrálne. Ak sa mi podarilo zahrať kamennú tvár, keď som odchádzala na výšku a tebou to ani nepohlo, tak tentoraz to takisto zvládnem. " povedala som so vztýčenou hlavou.
,,Dobre, pochopil som. Musel som sa presvedčiť, že ku mne už nič necítiš. Dám ti pokoj a toto bude naše tajomstvo. Nebudem ti ničiť vzťah. Na to ťa mám príliš rád. Idem dnu. " povedal a odišiel. Ked som prišla dnu, akurát tancoval s Nataly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár