Ešteže som zavolal tej Nataly. Inak by som asi zošalel od strachu. Aj ked teraz to nie je o nič lepšie. Uvedomil som si svoju chybu. A viem, že som jej to nemal vyčítať. Teda, právo som na to mal. Ale to som si fakt myslel, že pobeží rovno za ním? Ved si videl včera tú ich hádku. Ale na druhej strane som videl aj ten bozk. A keby to nič nebolo, tak by mi to azda vyzradila. Nerozumiem už asi ničomu. Možno preto som tak dnes reagoval. Ale zas nemohol som sa prezradiť. To by skončilo ešte väčšou hádkou.
Začalo sa stmievať. Len som dúfal, že ju nájde a privedie mi ju domov. Mal som o ňu strach. Milujem ju. Záleží mi na nej. Ked sme už prešli takú diaľku, aby sme sa dali dokopy, nechcem to týmto pokaziť.
Sedel som na posteli a hral hru na mobile. Odrazu začal zvoniť. Neznáme číslo. To bude Nataly. Určite. Vedel som to. A potom som už len počul rozhovor. Z vonku. Sedel som a čakal.
Odrazu niekto zaklopal. Vedel som, že to je ona.
,,Ahoj. " povedala.
,,Ahoj." odpovedal som. A padli sme si do náručia. Chvíľu sme tak zostali. Potom sa posadila na posteľ. Ja tiež. Nevedel som či mám začať alebo počkať čo povie ona.
,,Bál som sa o teba. " prehovoril som.
,,Viem. " povedala len.
,,Kde si bola?" spýtal som sa jej.
,,Ty by si to mal vedieť, nie? Ved si ma tam posielal. " odvrkla. Ona bola ozaj uňho? Neverím. Prečo je ku mne taká?
,,Musíš byť taká? Ja sa fakt pýtam. Tak nežartuj. " povedal som s vážnou tvárou.
,,Takže už vieš, že žartujem? To ma teší. Bola som na jednom mieste, ale nemôžem ti povedať kde. Máme s Nataly takú dohodu. " mykla plecom.
,,Aha, preto ťa tam len Nataly vie nájsť. A preto som nemohol ísť s ňou. " pochopil som.
,,Asi tak. Pôjdeme spať?" spýtala sa ako keby nič.
,,A nechceš sa o tom porozprávať? Vyriešiť to? " spýtal som sa. Nečakal som tu na ňu, aby sme si išli ľahnúť a tváriť sa že sa nič nestalo.
,,A čo chceš riešiť? Alebo mi chceš niečo povedať? " spýtala sa ma.
,,No to čo sa dnes stalo. Mňa mrzí, čo som povedal, že utekáš hned za ním. Ale pochop aj ty mňa. My dvaja sme spolu. A ja som mal občas pocit, ako keby on je stále s nami. Nechcel som tak vybehnúť, ale už som sa neudržal. " povedal som úprimne.
,,Mhm, pekný predslov. Neviem čo na to povedať. Budem sa snažiť dávať si pozor na jazyk. Môže byť? A pôjdeme už spať?" spýtala sa ma.
,,Ok, ak máš pocit že sme to vyriešili. Chceš v noci objať?" spýtal som sa jej. Mal som z toho zmiešané pocity. Strašne mení nálady. Raz milá, raz sa hrá na drsnú. Ako teraz. Neviem čo si tým dokazuje.
,,Jasné, môžeš. Len sa prezlečiem a môžeme ísť spať. Ok?" povedala a vstala z postele. Vybrala si pyžamo a prezliekla sa. Ja som sa tiež prezliekol a ľahol si do postele. Ona si ľahla ku mne a otočila sa. Ja som ju objal a ona mi chytila ruku. Zaspával som so zmiešanými pocitmi, ale neriešil som to. Ospravedlnil som sa a už viac spraviť nemôžem. Zajtra odchádzame domov, takže potom sa uvidí ako sa bude ku mne chovať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár