Pridala soľ do kúpeľa. Vraj nech to tam vonia.
Vyzliekla si župan a ostala stáť nahá pred zrkadlom.
Posledný pohľad do zrkadla. Nádych.
Jedna noha vo vani. Druhá noha vo vani.
Sadla si. Alebo skôr ľahla. Vodu mala až po bradu.
Bola skoro celá namočená, len tvár jej ostávala suchá.
Bola rozhodnutá. Spraviť to. Možno sa jej stihne odohrať jej život pred očami. A možno nie.
,,Na koľko si schopná udržať dych?"
,,Ja neviem. Dlho som to neskúšala. "
,,Tak to skús a uvidíš. "
,,Dobre. "
Tak to skúsim. Teraz. Už nie je čas rozmyslieť si to.
Posledný výdych...a potom sa ponorila.
,,Zlatko si doma? Si vo vani?" počula len mamin hlas. A to ju prinútilo vynoriť sa. Nevedela ani ako dlho tam bola, ale mala pocit, že večnosť.
,,Si v poriadku?" spýtala sa ešte raz mama.
,,Hej, som. Urobila som si kúpeľ. " odpovedala aby sa mama nebála.
,,Dobre moja. " počula maminu odpoveď.
A tak ostala. Stále je tu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár