Pozerala som na hviezdy a začala ich počítať. Jedna, dva, tri...
,,Stop!" zakričal režisér.
,,Máme to ľudia, dnes bol posledný deň natáčania. Vďaka všetkým, ktorý to tých pár mesiacov vydržali a hlavne ďakujem našim skvelým hercom, že to tak dobre zahrali. Bez nich by sme to nemali. " poďakoval sa všetkým režisér a všetci si vydýchli. Začínalo sa pekelné teplo, tak všetci boli radi, že sa už nakrúcanie skončilo.
,,Zahrala si to dobre. " pošepkal mi Sam.
,,Ale ja som nič nemusela hrať. " žmurkla som naňho.
,,Vážne? No neviem, že by si bola až taká romantická duša. Alebo si mi niečo o sebe zabudla povedať?" spýtal sa ma Sam.
,,No nemusíš vedieť všetko. Ale jedno ti poviem. V tomto filme som nič predstierať nemusela. " povedala som.
,,Takže si naozaj zamilovaná ako hlavná hrdinka vo filme?" opýtal sa ma Sam.
,,Presne tak. A hádaj do koho. " zasmiala som sa.
,,No jedine do hlavného hrdinu. Nik tu nie je krajší a milší ako ja. " zasmial sa aj on.
,,No vidíš, myslí ti to. Zamilovala som sa do teba. A ľúbim ťa. Veľmi. Takže neviem ako prežijem to odlúčenie od teba. " povedala som smutne. Odchádzam totiž cez prázdniny domov. Na dva mesiace a potom sa budem musieť vrátiť, ale aj chcem. Film sa dostane do kín a my ho musíme prezentovať. A čo sa týka Sama, som doňho šialene zamilovaná. Po tej noci čo Brad len tak zdúchol a potom poslal ten list, som sa mu odvtedy neozvala. On mi občas volal aj písal, ale ja som tie smsky nečítala a telefón nedvíhala. Tak potom prestal aj on sa ozývať. A tak je to najlepšie. Len by ma trápil, a so Samom som šťastná. On ma robí šťastnou. Som milšia na ľudí a aj na svojho agenta, čo je až divné. Neverila som, že by som mohla byť šťastná a už nie so Samom, ale ukázal mi čo je ,,pravá láska".
,,No ja si aspoň oddýchnem od teba. " zasmial sa.
,,No ty si milý. Ja ti ani chýbať nebudem?" zatvárila som sa nešťastne.
,,Robil som si srandu, jasné že budeš. A musíš tam ísť až na dva mesiace? " spýtal sa ma smutne.
,,Musím, veď som to sľúbila rodičom. Koľko som už nebola doma. A to ešte netušia, že sa budem musieť vrátiť. Ale ved by si mohol kľudne prísť za mnou. Hm?" spýtala som sa s nádejou v hlase, že tentoraz mi povie niečo nové.
,,Vieš, že nemôžem. Aspoň nie ten prvý mesiac. Mám objednaných pár malieb. Síce nakrúcanie skončilo, ale moje povinnosti nie. Ale budem sa snažiť prísť. Okey?" spýtal sa ma.
,,Sľubuješ, že sa posnažíš?" spýtala som sa ho.
,,Sľubujem. Vieš, že pre teba by som spravil všetko na svete, len aby si bola šťastná. " povedal mi tak romanticky, ako nikdy nikto predtým.
,,Ale ja už som šťastná. S tebou. A nemusíš mi hovoriť také pekné veci, už nenatáčame. " uťahovala som si z neho.
,,Ale ja chcem, aby si bola šťastnejšia. Ty si zaslúžiš počúvať také pekné veci. Veľmi ťa ľúbim. Dúfam, že ma nevymeníš za nejakého Slováka. " pohrozil mi prstom.
,,Neboj sa, žiaden Slovák nemá na tvoju láskavú a citlivú povahu. S tebou ma čaká dobrá budúcnosť. " žmurkla som naň ho.
,,Takže to len preto si so mnou čo? Máš to vymyslené. " odpovedal mi Sam.
,,No jasné. Dáš mi spermie, ja otehotniem a potom utečiem z krajiny. " začala som sa smiať a on tiež. Takéto vtipy sú u nás normálne. Uťahujeme si zo seba a z toho čo bude. On ma naučil smiať sa a nie len hnevať sa na celý svet.
,,Ešteže len žartuješ. " usmial sa Sam. A potom mi dal pusu.
,,No čo vy moji holúbkovia? Vy ste perfektný herci, nič ste nemuseli hrať a tú svoju lásku ste nám pekne preniesli aj do filmu. Uvidíte, bude to trhák. " vyrušil nás režisér z našej chvíľky.
,,No a nestáva sa to často hercom, že sa do seba zamilujú?" spýtala som sa ho.
,,Stáva, to hej. Ale vy dvaja, to je niečo iné. A keby ste prvýkrát zažívali niečo také krásne, ako to zažívajú vaši hrdinovia vo filme. Verím, že ľudia tomu filmu uveria a obľúbia si film aj vás. Budete hviezdy!" zvolal režisér. My sme sa len usmievali. Chcelo sa nám obom smiať, ale pred režisérom sme si to nedovolili. Ešte by povedal, že sa smejemu jeho filmu. To by mi zas agent vyčistil žalúdok. Nechcela som robiť problémy pred mojím odchodom.
,,Tak si užite prázdniny, kým ich máte. Dovidenia holúbkovia moji zlatí. " zakývali sme mu a on konečne odišiel.
,,Kedy vlastne odchádzaš?" spýtal sa ma Sam a vrátil ma do reality.
,,O 3 dni. " povedala som smutne.
,,A veci máš už pobalené?" spýtal sa ma vecne.
,,Niečo už hej. Prečo? Už sa ma chceš zbaviť?" spýtala som sa ho. Bez žartov.
,,Nie, len by som ti niečo chcel ešte dať. Ešte pred odletom. " povedal a mne sa uľavilo.
,,Ty si ma vystrašil. Hovoril si tak vážne, že som si myslela, že sa ma chceš zbaviť. " povedala som úprimne.
,,Preboha, to nie. No ved som herec nie? Musel som to zahrať, nech sa trochu zľakneš. Ale nie, nechcem sa ťa zbaviť. Najradšej by som ťa zamkol v izbe a nikam nepustil. Ale chápem, že sa chceš vrátiť domov. Je tam tvoja rodina a určite sa tešia na teba. " povedal mi a podal ruku.
,,Kam ideme?" spýtala som sa ho.
,,No predsa domov. Ku mne domov. " povedal a ja som sa už nič viac nemusela pýtať. Vedela som, čo ma čaká.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár