,,Ved sme ešte nezmaturovali. Tak čo sa tak tešíš?" spýtala sa ma Sandra.
,,Lebo tento víkend si konečne užijem slobodu. Slobodu od učenia. Konečnééé!" zvýskla som si ešte raz.
,,To sa až tak drieš na to?" pýta sa ma.
,,No hej, tebe sa to povie ked nemčinu ovládaš. A s ekonomikou problém nemáš. Ale ja okrem teoretických predmetov mám na krku nemčinu. Tú najpodstatnejšiu. Vieš? " pozerám na ňu.
,,Ale tak zas ja nie som v tom až taká dobrá. Mne zas tá informatika a účtovníctvo nejak nejdú. Ale tak teda ti prajem dobrú zábavu. Uži si tento voľný víkend kým sa ešte dá. Tak v pondelok. " rozlúčila sa Sandra a pobrala sa domov.
,,Tak ahoj!" zakývala som jej. Pobrala som sa druhou stranou domov.
,,Abby počkaj ma!" počula som kričať Danielu. Tak som teda zastala.
,,Ahoj akože ty ideš týmto smerom domov?" spýtala som sa jej na úvod.
,,Ved idem za ním. Mal ma prísť počkať, ale písal že mám prísť k nemu. " vravela celá usmiata.
,,Tak to je super. A čo učenie? Stíhaš to?" spýtala som sa jej. Chcela som hlavne zmeniť tému.
,,No teraz som to trošku flákala, lebo som skoro každý deň s ním, ale polepším sa. Ved cez víkend ho neuvidím. Inak nebudeš mať dnes večer čas?" spýtala sa ma.
,,Nie, ideme s Peťom a babami von. Vyblázniť sa. Možno nabudúce. A to čo že nebudeš s ním?" spýtala som sa jej.
,,Proste chce ísť s kamarátmi von. Chce mať voľný víkend. A inak on má aj meno. Volá sa Alex. Mohla by si ho tak volať. " povie Daniela.
,,Hej Alex. Vždy zabudnem. Už to meno znie tak frajersky. " poviem si len tak pre seba.
,,Ja som to počula. A nie je taký ako si každý myslí. Nestrieda baby. Má ma rád. " povie presvedčivo Daniela.
,,Ved ja ani nič nevravím. Je to tvoj priateľ, ty si si vybrala. Zbytočné je ti niečo hovoriť. No už sme pri mojom paneláku. Tak sa uvidíme v pondelok. Ahoj!" pozdravila som ju a hľadala som kľúče od vchodu. Ved ona sa raz spamätá.
Ako som išla výťahom hore, prišla mi sms.
,,Ahoj moja tak čo ako bolo v škole? A čo si sa tak tešila hm? Nebodaj na mňa, že sa čoskoro uvidíme? Posielam pusu. J. " skoro som onemela. Aj som zabudla vystúpiť, keby nebolo susedky čo práve čakala na výťah.
,,Ach, prepáčte som sa zamyslela. " vravím jej.
,,Nič sa nedeje. Máte toho asi v škole veľa. " povedala susedka a usmiala sa na mňa. Bodaj by to bolo z toho.
,,Ty ma sleduješ? Ako vieš kam chodím do školy? Daj mi pokoj!" napísala som mu.
,,Inak čo? Povieš o mne tvojmu priateľovi? Pochybujem, na to nemáš...ja sa predstavím sám. Teš sa..." poslal mi sms a ja som nevedela čo odpísať. Musím to povedať Petrovi sama. Ale ako začnem?
Nie, tento víkend na to zabudnem. Nebudem si predsa kaziť celý víkend. Ked ma bude otravovať aj na další týždeň, tak sa Peťovi priznám. Aj ked mám pocit, že to Jurajovi nezabráni aby si ma našiel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár