Ponáhľali sme sa na autobus. Alebo skôr sme sa len prechádzali. Neviem nad čím rozmýšľali baby, ale mne sa preháňalo hlavou to čo sa dnes stalo. Veľmi by ma bavilo tancovať a dostať za to peniaze. Aspoň nejaké privyrobenie sa. Je pravda, že o tomto som nikdy nesnívala tak ako napríklad Annie. Až ked sme ju spoznali, tak aj nám to pripadá ako úžasný nápad. Ten tanec. A ešte ked budeme od marca chodiť na ten hip hop. Neviem si to predstaviť, ale kto vie. Videla som ako Abby zaváhala nad tou ponukou. Ale myslím, že ju vezme. Veď Peťo ju v tom len podporil. Ja sa nikoho pýtať nebudem,nepotrebujem niekoho dovolenie.
Ako sme tak kráčali, odrazu Abby zastala. Pozerali sme na ňu.
,,Deje sa niečo?" spýtala som sa.
,,Nič, len je vidieť hviezdy. Na chvíľu sa zastavte. " povedala a pozerala na oblohu. Tak som sa na oblohu zadívala aj ja.
A hneď som vedela čo si mám priať. Aby bola moja mama a môj brať zdravý. A aby nám to s Braňom dlho vydržalo. A nech sme dlho ešte taká dobrá partia.
,,Musíme ísť, aby sme stihli autobus. " prerušila som to rozjímanie.
A tak sme už utekali, aby sme ho aj stihli. A stihli sme. Naše holubičky boli zas pri sebe. Tak voláme Abby s Petrom. Možno len závidím, že sú taký zamilovaní. My sa tiež máme s Braňom radi, ale nie sme až taký romantický. Teda hlavne ja. Braňo to už s romantickými vecami vzdal. Ale mne by sa občas páčilo, keby niečo spravil. Ale pokazila som to. A pravdu si nepriznám. Som veľmi hrdá.
Prišli sme domov. Vystúpili sme. Rozlúčili sme sa a každý išiel svojím smerom. Mário s Annie išli chvíľu naším smerom, ale potom sa tiež oddelili. Tak sme konečne boli spolu sami.
,,Konečne sami. " povedali sme naraz.
,,Aj ty sa tešíš? Ja už ani neviem aké to je byť s tebou sám. " zasmial sa Braňo.
,,Hej, teším. Mám ich rada, ale chcela som byť len s tebou. Aspoň chvíľu. " usmiala som sa.
,,No a už sme pred tvojím vchodom. Prečo bývaš tak blízko?" spýtal sa Braňo.
,,Neviem a mám bývať radšej ďalej? Veď by som sa bála ísť sama domov. " povedala som.
,,Máš pravdu, dobre bývaš. Už nikdy nepôjdeš sama po tme domov. Máš mňa. " povedal a pobozkal ma.
,,No ale aj cez deň pôjdem domov. A to budeš tiež so mnou?" spýtala som sa ho.
,,Vždy. Teda ak sa bude dať. Ale budem sa snažiť. " povedal.
,,Budeš môj ochranca? To sa mi páči. " žmurkla som naň ho a pobozkala ho.
,,Budem pre teba všetkým. Ja viem, otrepaná romantická fráza. " povedal Braňo.
,,Nie je otrepaná. Páči sa mi. A čo chystáte tú nedeľu?" spýtala som sa.
,,To ti nemôžem povedať. Aj keby si ma mučila. " usmial sa.
,,Aj keby som ťa mučila? Tak to skúsme. " povedala som a dala som mu pusu. Potom sme sa začali bozkávať a ja som mu začala rozopínať bundu. Rána boli chladné, ale v tej chvíli sme to nijak necítili. Boli sme tam len my dvaja. Pred naším vchodom. Rozopla som bundu a rukami prešla popod jeho tričko. Len som videla, ako vytreštil oči na mňa. Pokračovala som ďalej. On ma len hladkal po chrbte. Asi ma nechcel vyzliekať v tej zime. Tlačila som sa naňho a stále ho hladkala. A potom to zastavil.
,,Nepáčilo sa ti to?" spýtala som sa.
,,Páčilo, len som trochu v pomykove. " odpovedal.
,,Snažila som sa ťa mučiť, ale vidím že mi aj tak nič nepovieš. " usmiala som sa.
,,Tak to je pravda, nepoviem. " povedal.
,,Mhm, je pravda, že mám na teba chuť. Strašne po tebe túžim. " priznala som sa.
,,Aj ja, ale určite to nechcem robiť vonku. A v tejto zime. Ešte by si ochorela. Radšej v teple, v tvojej alebo mojej posteli. Hm?" žmurkol na mňa.
,,Aj ja radšej doma. Ale ako predohra, to bolo pekné nie?" spýtala som sa.
,,No, dalo sa. Ale nie, bolo to úžasné. Som myslel, že už nevydržím. " začervenal sa.
,,Tak to sa mi páči. Pôjdem už. Musím sa vyspať a aj ty. Tak zajtra. " rozlúčila som sa.
,,Zajtra. Prídem po teba. Mám ťa rád. " povedal.
,,Ja teba tiež. Teda nie, ja ťa ľúbim. " povedala som a zmizla vo vchode. On tam len stál a ešte chvíľu pozeral. Potom odišiel. Chudák, nestihol nič povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár