Prišla som domov a hned som išla do izby. Nevšimla som si, že sa v kuchyni svieti.
,,To ani ma neprídeš pozdraviť?" prišla mi do izby mama.
,,Prepáč, nevšimla som si, že svietiš. " odpovedala som pravdivo.
,,Takže nevšimla, čo? Tak ja ťa čakám a ty sa ani nepozrieš či nie som hore a hned utekáš do izby. Aha, zas ten telefón. To bez seba nevydržíte ani minútu, že už mu píšeš?" začala mi vyčítať mama. A pritom keby vedela, že o Petra tu vôbec nešlo, ale riešim niekoho iného. Alebo skôr riešim problém s niekým iným, vôbec by sa jej to nepáčilo.
,,Tak prepáč, som unavená. Ani by ma nenapadlo že ma budeš čakať. A riešim nejaký problém, stačí? Ved ráno sa porozprávame. Chcem ísť spať. " povedala som už aj ja nahnevane. Mohla som byť milšia, ale vytočila ma.
,,Dobre, tak dobrú noc. Ráno sa porozprávame. " povedala a odišla z mojej izby. Konečne som mohla dopísať sms, ktorú som začala. Stálo v nej:
,,Ty si ma špehoval? To si ako dovoľuješ?A nestaraj sa do nás dvoch láskavo! Povedz mi čo odo mňa chceš a nech toto divadlo už skončí!" napísala som mu v zlosti. Už som toho mala plné zuby. Síce to ani nie týždeň, ale aby ma prenasledoval, to už bolo dosť. A bála som sa, lebo neviem čoho je schopný .
,,Ty vieš čo chcem.Len jedno.Aby sme sa stretli a porozprávali. Ak ani potom ma nebudeš chcieť vidieť, tak odídem z tvojho života. Sľubujem. " napísal mi. Ako keby to bol
niekto iný.
,,Ty a tvoje sľuby. Len raz si svoj sľub dodržal. Ako ti mám veriť, že potom mi dáš pokoj?"napísala som mu.
,,Ved práve že raz som svoj sľub dodržal, a to práve vtedy ked sme sa rozišli. Nechal som ťa na pokoji a ani som ti nič nevysvetľoval. 3 roky som ti nechal priestor. A teraz chcem len jeden rozhovor. A potom odídem z tvojho života, ak to sama chceš. Tak čo ty na to?" napísal mi. Je pravda, že vtedy vážne odišiel a mala som pokoj od neho. Ale ked sa po takej dobe ozval, je to divné, že chce len jeden rozhovor. Ale ak mu to dovolím, tak sa ho možno zbavím.
,,Dobre, súhlasím. Kedy sa chceš stretnúť? Nech to máme čím skôr za sebou. A ty potom odídeš. " odpísala som mu.
,,Kedykoľvek. Kedže cez víkend nebudeš mať čas, tak cez týždeň. Na teba si nájdem čas vždy. Ked sa chceš tak rýchlo stretnúť, tak to ti musím aj ja chýbať. " zas to bol on. Ten namyslený debil, ktorý si namýšľa aký je neodolateľný.
,,V pondelok. Môže byť? A nenamýšľaj si. Chcem mať už od teba pokoj. " napísala som mu aby si zas nedomyslel niečo.
,,Dobre, po škole ťa počkám blízko garáži. Tak sa potom zbav nejak svojho krásavca, nechcem aby nás rušil pri našom rozhovore. Bude dôverný. Teším sa. " napísal a ja som len pozerala na tú správu. Bude dôverný. No toho sa obávam najviac.
Ani som mu neodpísala. Aj tak dobre vedel,že ten rozhovor sa uskutoční. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si. Ešte som počula ako mi pípla sms, ale nemala som odvahu pozrieť sa čo mi zas napísal. A celkom som zabudla aj na to, že Peter sa mi mal ozvať.
Až ráno ked som sa zobudila som si všimla tú sms. Ale bolo od Petra. Hned som mala úsmev na tvári. On mi mal vlastne napísať, že je už doma. Zabudla som celkom včera na to.
,,Už som doma láska, nemusíš sa báť. Musím ťi poďakovať za krásnu rozlúčku. Len škoda, že bola taká krátka. Idem spať. Dobrú noc. Luky ťa pozdravuje. Pá. " stálo v tej sms. Bola krásne napísaná.
Odpísala som mu, a išla sa umyť. Ešte ma čakal rozhovor s mamou. Rozmýšľala som cestou do kuchyne, či jej mám povedať o tej ponuke tancovať na tej diskotéke. Uvidím, či sa k tej téme dostaneme.
,,Dobré ráno. " povedala som ako som vošla do kuchyne.
,,Dobré aj tebe. Vyspatá?" spýtala sa ma.
,,Hej,spalo sa mi dobre. A ty?Odkedy si hore?" spýtala som sa jej, lebo som vedela že rada vstáva veľmi skoro.
,,Pred polhodinkou som vstala. Dnes som si pospala dlhšie. Spravila som párky, dáš si?" spýtala sa ma milo a ja som prikývla.
,,Ako bolo včera?Zabavili ste sa?" spýtala sa ma.
,,Super bolo. Konečne sme sa odreagovali. A pôjdeme aj dnes. Nevadí?" pozrela som na mamu.
,,Nie, len choď. " povedala s úsmevom na tvári.
,,Inak akurát tam do toho baru hľadajú tanečníčky, čo by rozprúdili zábavu. Kamarátky sa boli opýtať, že čo by to znamenalo. A vyzerá to byť fajn. Môžeš prísť oblečená ako chceš. Teda trochu sexi by to malo byť, ale zas žiadne krátke sukničky a tielka. Hlavne aby vedeli tancovať. To môže byť dobré. " začala som s touto témou.
,,A ty by si chcela?" spýtala sa ma na rovinu mama.
,,No aj hej. Ved za víkend by zaplatili 50€ a to by sme len tancovali. Alebo stačilo by rozprúdiť zábavu, a bolo by. " povedala som.
,,No ak je to seriózne ako si mi povedala, tak to skús. Tancovať asi vieš, kedže si chodila aj na zumbu aj na brušné tance. A tam ste sa učili krútiť bokmi. Len aby si nezanedbávala školu. " upozornila ma.
,,Nie, školu nezanedbám. To by bolo len na mesiac alebo tak nejak. Potom budeme chodiť na ten hip hop a k tomu maturity, to by sa nestíhalo. To len teraz aspoň niečo zarobiť. " povedala som.
,,Dobre teda. Som za. A čo Peter, všetko v pohode? On s tým súhlasí?" spýtala sa ma.
,,Hej, jasné súhlasí. " odpovedala som zaskočená tou otázkou.
,,To toto si včera s ním riešila? Si ho asi musela presvedčiť, či?Mohol by začať žiarliť. " povedala mi. Chvíľu som rozmýšľala o čom hovorí, a potom mi to došlo. Ved ona si myslí, že ten problém čo som riešila bol s Petrom. Len som prikývla a zobrala si raňajky do obývačky. Ešte by chcela vedieť detaily, a až tak klamať nechcem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár