,,Cítim, ale ved sme sa dohodli. Povedal si, že počkáš, nech je to krásne. Tak počkajme. "
,,Ale ved ešte dva mesiace preboha. To je veľa. Ty ma nemiluješ? Prečo to nechceš? No tak. " a začal ma bozkávať na krk a rukami ma objal okolo pásu. Vzrušovalo ma to. A on vedel kde sa ma má dotknúť. Na chvíľu som podľahla. Ale len na chvíľu. Keď mi jeho prsty začali rozopínať gombík a potom aj zips, zarazila som to.
,,Nechcem to takto. Chcem, aby to bolo poprvýkrát pekné a dlhé, a nie žiadna rýchlovka. Pochop to. Prosím. "
,,Tak podme k vám. Vaši nie sú doma.
,,Ale budú. Mama príde už o hodinu. A nechcem aby nás vyrušila.
,,Ale prosím ťa, to už budeme hotový. " povedal.
,,No možno ty budeš hotový. Ja na to nie som pripravená. A ty asi nie si pripravený čakať. Aspoň vidím, ako dodržuješ sľub. " nahnevala som sa. Neviem čo si myslel. Chcela som odísť, ale on ma chytil a zadržal. Zas to bol on. Ten, ktorého som poznala. Ospravedlnil sa mi, vraj len po mne túži. Uverila som mu, ale neskončilo to. Moje po prvé, nebolo ako som si to predstavovala. Bolo na moje narodeniny, ale bolo to preto lebo on to chcel. A hlavne ako to on chcel. Nežné milovanie? Kdeže, len drsný sex. Celý čas to bolelo a mne sa chcelo plakať. A on? Len sa urobil a snažil sa ma navnadiť na tú istú vlnu. Ale nepodarilo sa.
,,Mám na teba chuť. Strašnú. " zašepkal mi Peter do ucha. Ako keby sa všetko vrátilo. Celá minulosť. Stačila jedna veta a mala som to pred očami. Hladkal ma a bozkával, a cítila som, že ho to vzrušuje. Mňa tiež, ale musím si byť istá, že je to ten pravý, ked sa s ním pomilujem.
,,Aj ja, ale chcela by som počkať. Prepáč. " povedala som.
,,Ja viem. Len neviem dokedy vydržím čakať. " povedal. Otočila som sa k nemu.
,,Ako to myslíš? To akože ak ti nedám, tak si nájdeš inú?" bola som naštvaná.
,,Nie, len som srandoval. Vieš, že ťa ľúbim, že? Počkám si. " žmurkol na mňa.
,,No nehovoril si to nejak zo srandy. Nemal by si už ísť? Na mňa čakajú s obedom. " povedala som, lebo už som naňho nemala náladu. Nevedela som, čo si mám myslieť.
,,Dobre, pôjdem. Povedal som niečo zlé? Alebo prečo sa tak ponáhľaš domov? " spýtal sa ma. Mohla som povedať pravdu, ale to by bolo na dlho, lebo by som musela všetko vysvetľovať. Ale mohla som použiť malú lož, ,,že som v pohode". Vybrala som si.
,,Nič zlé si nepovedal. Proste musím ísť domov. Ved sa uvidíme večer. O pol šiestej vás budem čakať dolu pred panelákom, ok? " povedala som a pobozkala ho.
,,Dobre teda. Už sa teším. Akurát ma prezvonil Lukáš. Vy ste určite nejako prepojený, keď prezvonil akurát v tejto chvíli. " povedal Peter.
,,Tak bež, nech nečaká. Teším sa na večer. " povedala som s úsmevom na tvári.
,,Počkaj, ešte objatie. Bez toho by som neodišiel. " usmial sa a objal ma. V jeho objatí som sa cítila chránená, ale to nemení nič na tom čo dnes povedal.
,,Idem už. Vieš, že ťa ľúbim že? A ty?" opýtal sa.
,,Aj ja ťa ľúbim. Pá večer. " povedala som a zakývala mu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár