Niekto zazvonil. To bude určite Peter, prebehlo mi hlavou. Pozdravila som doma, povedala že prídem asi až ráno a už som sa viezla výťahom dole. Stál otočený chrbtom ku mne, takže som nespoznala že to nie je on.
,,Ahoj, už som sa tešila na teba. " privítala som ho.
,,Ahoj. " povedal a otočil sa. Bol to Lukáš.
,,Ehm, myslela som si, že si Peťo. " povedala som.
,,Hej, ja viem. Ale budem ti musieť stačiť ja. A na mňa si sa netešila?" pousmial sa.
,,Ale hej, aj na teba. Len ma to prekvapilo. Kde je Peter?" spýtala som, lebo mi to nedalo.
,,No ja viem len toľko, že si musel ísť ešte niečo vybaviť a mal som ťa prísť vyzdvihnúť. Vraj sa stretneme na autobuske. Viac fakt neviem. Aj ked to že si ide niečo vybaviť v sobotu podvečer, je divné. Ale tak možno to bude nejaké prekvapenie. " mykol plecom.
,,Aha. No dobre teda. " povedala som.
,,Nemusíš sa ma báť. Ja ti neublížim. Ja chápem to že ste spolu a rešpektujem to. Ved my s Peťom sme už dlhoročný priatelia. " usmial sa a potľapkal ma po pleci.
,,Ved ja sa ťa nebojím, len neviem čo môžem očakávať. Tak ideme na stanicu?" spýtala som sa a Lukáš len prikývol.
,,Ak ťa niečo trápi, tak mi to povedz. Vidím ti na očiach, že nad niečím premýšľaš. Možno ti s tým pomôžem viac ako Peťo. " povedal. Mal pravdu, rozmýšľala som nad tou Danielou.
,,Ide o Danielu. " povedala som.
,,No tak v tomto ti pomôžem viac ja ako on. Ved ju poznám dlhšie a lepšie. Však sme spolu skoro chodili, ak sa to tak dalo nazvať. Tak čo sa stalo?" spýtal sa ma.
,,No bola dnes u nás a hovorila niečo o tom svojom, že si ním nie je istá a že má pocit, že to len hrá a...
...a ty si jej povedala, že?" snažil sa ma naviesť aby som tú vetu dokončila.
,,A ja som len tak trepla, že najlepšie by bolo ísť ho sledovať na disko a vidieť ako sa správa, ale že to by bolo úplne bláznivé. A ona sa toho bláznivého nápadu chytila. Už sa mi to nepodarilo jej to vyhovoriť. Chcela aby som šla s ňou, ale na dnes sme už mali program. A teraz ma to trápi. Lebo som zas nedržala hubu a vypustila takú somarinu akurát pred Danielou. Ach. " vzdychla som si. Kráčali sme pomalým krokom k stanici. Ani som nevedela, že viem chodiť aj pomaly.
,,No tak to sa ti nedivím, že sa trápiš. Možno si jej aj dobre poradila. Takto fakt najlepšie zistí, že ako sa chová. Len že sa na to odhodlala sama, tak to sa mi nepáči. Bojím sa, že ked uvidí niečo čo sa jej nebude páčiť, tak vyrobí scénu a urobí ešte sebe trapas. A ozvala sa ti už?" spýtal sa ma.
,,Ešte nie. Ale vravela, že napíše. To tie moje ústa, ktoré nevedia prestať hovoriť, akurát ked majú byť ticho. " hnevala som sa sama na seba.
,,Neboj, bude v poriadku. " povedal a ja som sa cítila o trochu lepšie.
,,Aha, už tam niekto stojí. To sú tie tvoje kamarátky?" spýtal sa ma Lukáš. Tak som dvihla hlavu a pozrela smerom k zastávke.
,,Hej, to sú oni. Tá naľavo je Andrea a tá druhá je Annie. Ale pozor, obe majú chalanov. " pohrozila som mu prstom.
,,Ja teraz žiadnu nechcem. Ani vzťah, ani nič iné. A kde majú chalanov?" spýtal sa.
,,To by aj mňa zaujímalo, že kde sú tí naši chalani. Ahojte baby!" pozdravila som ich. A samozrejme som ich predstavila s Lukášom.
,,Inak, kde sú chalani?" spýtala som sa ich.
,,No my vieme len toľko, že za 5 minút majú doraziť. Takže autobus stihnú. A viac neviem. " povedala Andrea.
,,No aspoň vieš viac ako ja. " povzdychla som si.
,,Viete baby, ja si myslím, že to súvisí s tým zajtrajškom. Ved oni spomínali, že nám chcú nahradiť Valentína, ktorého sme vďaka škole premeškali. " povedala Annie.
,,A ty Lukáš náhodou niečo nevieš?" spýtala sa ho Andrea.
,,Na mňa nepozerajte. Ja viem toľko čo vy všetky dokopy. Takže vlastne nič. " povedal a len sa usmieval.
,,Bu!" ozvalo sa nám za chrbtom.
,,Dopekla s vami, ste normálny?" začala som nadávať. Zľakla som lebo som to nečakala.
,,Sme normálny. Ale ked tak rozmýšľam, tak neviem lebo ved chodíme s vami. A vy sa nesprávate niekedy normálne. " zažartoval Braňo.
,,Ha - Ha. Tie tvoje vtipy. " pokrútila som hlavou.
,,No ale však sa nejeduj. Nepristane ti to. Však Luky?" pozrel na Lukáša.
,,Tak tak, Peťo ma tentoraz pravdu. " zasmial sa Lukáš.
,,No ja ti dám, že tentoraz. A že kamarát. " krútil hlavou Peťo.
,,A vlastne kde ste boli?" spýtala sa Annie.
,,No to je tajomstvo. Ale nebojte, za žiadnymi ženami sme nešli. Teda až za vami. Vy ste naše jediné. Však chalani?" obrátil sa Mário na ostatných dvoch a oni len svorne krútili hlavou, že má pravdu.
,,Aj tebe by sme mali zohnať nejakú babu. " povedala Andrea na adresu Lukáša.
,,Tebe by sa hodila baba, ktorá by ťa skrotila. " spravila som si srandu z jeho povahy.
,,No ak raz takú nájdeš, pošli ju za mnou. Takú som nestretol, kvôli ktorej by som sa až tak zmenil. " podotkol Lukáš.
,,To je pravda. Takú som pri ňom ešte nevidel a to sa poznáme dlho. " potvrdil to Peťo.
,,Aha, už nám ide bus. Konečne. Som myslela že už tu zamrznem. " povedala Annie.
,,To si mi mala povedať, že mrzneš. Ja som tu nato, aby som ťa zohrial. " pritiahol si ju k sebe Mário.
,,Aj ty chceš zohriať?" spýtal sa ma Peťo.
,,Mhm, na chvíľu. " povedala som. Tak ma objal. A odrazu sa ku mne začal približovať aj Lukáš. A ja som len kukala a čakala čo spraví Peťo.
,,Heeej, to je moja frajerka. Tam sa chod zohriať k tomu stĺpu. " odháňal ho Peťo.
,,No dobre, ale mohli ste mať viac tepla. Ved ja len srandu si robím. " zasmial sa Lukáš.
,,Ved to je mi jasné. " zasmiala som sa.
,,No len aby. Budem si na teba dávať pozor. " povedal Peťo.
,,A teraz na koho?" spýtala som sa ho.
,,No radšej na vás oboch. " premeral si nás pohľadom a my sme sa začali smiať. A pritom sme si nevšimli, že do autobusu už nastupujú naši priatelia.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár