V tomto príhovore by som chcel vyjadriť vďaku

už len za Teba, Lucka,
za Tvoj krásny a hrejivý úsmev,
za Tvoj neustále hebkú pokožku - doteraz nechápem ako to robíš ,

za Tvoje úžasne jemné ruky,
za ten pocit keď sa ma nimi dotkneš,
za Tvoje neskutočne krásne očká, ktorými ma vždy vieš odzbrojiť,
za stále studený noštek ,
pery, ach tie pery tie sa nedajú opísať, to je jedným slovom nádhera....
za to že, keď sa hrajem s Tvojou rukou tak Ti naskakujú zimomriavky
za bruško na ktorom sa môžem „hrať“
za hry na „cestičkách“
za Tvoje citlivé chodidlá
za Tvoje vlasy, ktoré stále voňajú – tajomstvo starých mám (bosoriek)
za každú studenú časť Tvojho tela, lebo ju môžem zohrievať, a je ich dosť
za to,že cítim Tvoj dych...
Tvoj tĺkot srdca,
Za Tvoj neskutočný tep

za Tvoj šialený smiech
za to, že Ti je „zle“ zo smiechu
za to ako si sa smiala keď som zdvihol mame a povedal „čaw“,
za to ako sa furt „vykrúcaš“ pred gitarou aby si nemusela hrať
ďakujem za to, že pri Tebe sa cítim výnimočný,
za to, že zažívam také pocity ako nikdy....
zato že ma dokážeš „rozvibrovať“ pri úplne normálnych činnostiach
za to, že sa Ťa môžem dotýkať,
že Ťa môžem hladkať, lebo si to ozaj zaslúžiš,

ďakujem za každé objatie,
za každú sekundu, ktorú s Tebou môžem stráviť,
za každý okamih keď sa stretnú naše oči, pery...
za každý bozk, či už bol kratší, dlhší, na líce, krk...
za to ako sa na mňa pozeráš,
za všetky Tvoje úprimnosti, ktoré dakedy ani nechceš povedať a si
potom kúšeš do ruky

ďakujem aj zato keď som u Teba „zabudol“ čipovku, aspoň som Ťa ešte
raz mohol vidieť,
za to ako mi krásne fúkaš v škole na krk a nemôžem sa sústrediť
za to, že môžem vypnúť ohrievač v izbe aby som Ťa mohol zohrievať ja,
za každý čaj, ktorý mi uvaríš keď prídem zmrznutý k Tebe
za to, že sa môžem rozvaliť u Teba na posteli,
za každú pizzu, ktorú mi upečieš...
za každú olivu na nej, každý plesňový syr, každé koliesko šunky..
za to ako sa za mňa hanbíš, aspoň si uvedomujem svoju debilitu
alebo sa tvárim, že si uvedomujem
za tie pohľady keď pustím Hafanana alebo Bee Gees alebo
Video killed the radiostar

Za to, že som „divný“
Za „morbídnu“ literatúru,
za každý film, ktorý sme „pozerali“ ,
za každý film, ktorý sme pozerali
za kopec dobrých pesničiek, ktoré by som bez Teba nepoznal,
za Gladiátor – „pod kožou“ , objavili sme zdroj smiechu
za každú cestu v autobuse predtým aj teraz
za naše „tajné“ školské listy
za tie hnusné mäsá, ktoré sa znenazdajky objavujú v mojom tanieri –
dobré skoro nikdy
za vybavené lístky na obed od Karin

za to, že si šla so mnou na chlapčenské WC len aby si zistila, kde maš šlapky...
za každú úlohu, ktorú si mi dala odpísať – väčšinou som bol medzi prvými –
nikdy som nechápal prečo
za to ako sa červenáš, keď si z nás Kabirová robí srandu,
za nervy a čas strávené pri SOČ na chémiu, SOČ na slovinu a pri štatistickej
práci z matiky – by som zomrel bez Teba – veľký dik

za to, že sa zo mňa smeješ na fyzike aj keď neviem prečo...
za to, že podľa Teba „všetko“ viem,
za naše „spoločné“ zošity, knihy..
za to, že si pozháňala ružové pravítko
za ružové pero, ktoré ma vždy irituje

za náramky, z ktorých už 1 nie je medzi nami
za každý prinesený čaj k obedu,
za to keď si s Lenkou odsadnete od nás so Samom kvôli našim teoriám lebo ževraj nemôžete obedovať od smiechu – my tomu však neveríme
za všetky zvláštnosti, ktoré som s Tebou zažil,
za každé ĽÚBIM ŤA,
za každú sms na dobrú noc
za Tvoju jedinečnosť,
chápavosť,
úprimnosť,
moc úprimnosť,
šialenosť,
láskavosť,
skromnosť,
hádam si nemyslíš, že tu budem vypisovať všetky Tvoje
dobré vlastnosti ešte ich je dosť...

za to čo máme spoločné, čo rozdielne...
za to, že si ma VŽDY vedela pochopiť, aj keď ma už nevedel pochopiť nikto..
za to, že keď je zle tak prídeš za mnou a keď odchádzaš Ti je lepšie,
za Tvoju dôveru...
za to , že ja môžem dôverovať Tebe...
no predovšetkým ďakujem za to, že ma ľúbiš takého aký som...
- to nechápem
avšak treba poďakovať aj Tvojim rodičom za to, že SI a, že si aká si



P.S.: milujem šľahačku
ĽÚBIM ŤA, Tvoj domino

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  29. 1. 2009 18:23
wau, aké vyčerpávajúce a úprimné. nech vám to klape
 fotka
lafsig  29. 1. 2009 22:46
To, čo cítim, sa nedá opísať slovami,
to čo chcem povedať, nevyjadrím žiadnymi vetami,
to, čo by som ti dala, nepocítiš len tak medzi riadkami,
to, čo ti patrí, berieš si nežnými rukami...
bozkami...
Ďakujem ...že dávaš mi...

Kdekoľvek si a práve to čítaš, tak ver, že mi chýbaš zlatko... Si to najlepšie, čo ma v živote stretlo a už ti nikdy nedovolím odísť. Už ťa nepustím. Chcem ťa cítiť nonstop... A nežne ťa spapať ako šľahačku na práve zaliatej káve. Vychutnať si ju... Až do dna... A potom pocítiť trošku horkú kávu, lebo bez horkosti by ani sladkosť nebola sladká. Vanilla sky Aj keď to nejde (Zatiaľ

Ľúbim Ťa
Napíš svoj komentár