Pre rýchle objasnenie backgroundu – kvôli istej traume podstupujem istú hypnoterapiu, to je, samozrejme, vedľajšie, nebudem tu predsa rozširovať osobní fakty a dramata jako na Hallmarku, to už predsa radšej napíšem dĺžku i hrúbku svojho penisu, ALE – ide mi o tento aspekt:
Ja som si v rámci jednej z takýchto hypnóz spomenul, že som kedysi chodili na Birdz! No fakt! Vám sa to možno javí nezaujímavé, neprelomové, lenže pre mňa to prelomové JE!
Prečo?
Hneď vysvetlím:
Ako teraz rozbieham tento pseudonym, vtedy som rozbiehal iný. Bolo to už dávno, pradávno, zďaleka nie v takom zmysle ako teraz. No predsa – dával som bludy do blogu (tuším len dve, ak nie jednu ) a dopadlo to hrozne blbo. Tradičný syndróm „umelca“: „ Vymýšľaj si, vymýšľaj, a čo aj si vymyslíš, to prezentuj ako pravdu! Píš fakty, píš fakty, a keď aj píšeš o faktoch, tvrď, že akákoľvek podobnosť je čisto náhodná!!!“
A tak sa stalo, že som si vymýšľal a napísal som to ako fakt a ľudia mi začali komentovať, že som idiot a nikoho predsa nezaujíma čítať, čo sa mi stalo.
Tak a je to vonku. Nechápem, ako je to možné. Že som na toto zabudol. To je istým spôsobom predsa tiež trauma... Aha! Tak asi preto som zabudol! Niečo ako amnézia skrz traumatizujúcu udalosť...
Viete, zavše sa mi podarilo žať len pozitívne komenty (v tom čase, teraz je to už iné, mám iný vek, vtedy ma ešte poroty pokladali za geniálneho, teraz som už šedý a nezaujímavý) no a keď som sa ja vtedy ako malý nežný bezbranný chlapec dočítal, že som idiot a nikoho nezaujíma čítať, čo píšem, zrútil sa mi svet!
Nikomu, jakživ nikomu som to nepovedal. Až doteraz. Príde mi to vtipné, traumatizovaný Ulrik, tak reku, čože, aj příště.
Fascinuje ma však, že si za toho anciáša teraz v stave bdelosti nespomínam na ten nick. Prečítal by som si to. Možno, že to bola ozaj číra debilita.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ohavnost
8. 11.novembra 2011 16:57
aj moja hlava robí to, že na určitú vec zabudla a potom zabúda aj na ďalšie veci s tým súvisiace
Napíš svoj komentár