Dneskam som mal až jednu hodinu. Okrem toho, že idem v električke a tam si baba holým prstom (!!!) so serióznym výrazom na ksichte čistí sklá na okuliaroch a potom si velice sofistikovane číta o E. A. Poeovi zo Zmaturuj! z literatúry, stretnem houmlesa, ktorý MNE zadre, že som strapatý a či o tom viem?! No a potom som sa ocitol v Bille, ale to mi došlo až pri pokladni, keď som si myslel, že za jablko stačí zaplatiť podobne ako v Ťesku. Kurník, tá rašpľa ma ho poslala odvážiť!!! Tak ja idem odvážiť jedno zelené jablko ako vôl cez celý obchod a hovorím si, že v Bille si už nič také kupovať nebudem.
Rozhodol som sa propagovať zdravý životný štýl – nevadí, že vyzerám ako vydrbaný feťák a vydrbaný feťák aj som – kráčam po ulici, konzumujúc túto vitamínodarnú osemstošesťdesiatjedenkrát postriekanú potravinu a pozerám sa na ľudí štýlom: „Ou, jeaaa, bejbej, takto to má byť, poď, poď, žer ovocie a tvár sa prítulne! Vrrr...“ Na jednom z prepracovaných chodníkov sa potknem ako kalika a zrazu ma všetko prestalo baviť.
Zabsolvoval som hodinu, šiel som do riti.
Len tak na okraj – kúpil som si (zasa) farbu na vlasy, lebo chcem urobiť (zasa) experiment, radšej nepoviem dopredu nič, lebo sa to ešte viacej doserie (ako vždy), ale potom sa môžeme všetci verejne zasmiať (farbiť budeme zajtra, t.j. 6. 5., roku Pána 2011).
Inak cestou, ktorá zasa trvala a trvala ako ľadovosvieži dych po žuvačkách Winterfresh Mint, som kukal také filmy a hovorím si – tak buď som blbý ja, alebo oni. Sústredím sa hlavne na jeden z nich – druhý bol paródia (The Virgin Territory, niečo na štýl takej poviedky od Boccacia), lebo by ma fakt zaujímalo, čo vy na to. Volalo sa to The Black Robe (aspoň si myslím, že aj s členom) a téma zachytávala problematiku pokresťančovania pôvodných obyvateľov Kanady. Ani za nič nepochopím, načo to robili. Načo išli umierať dosť nechutnou smrťou na miesta, kde mali za úlohu natlačiť svoje náboženstvo do hláv kmeňom, ktoré mali svoju vlastnú vieru, zákony aj spôsob života, s ktorým boli fest spokojní. Výsledkom bolo, že (údajne) kvôli tomu vyvraždil Hurónov nepriateľský kmeň. A ja si vravím – WTF? Môže to byť? Načo taká misia?
NO! Ale HLAVNE som chcel riešiť toto – len, čo som došiel domov (a zvítal som sa so svojou láskou zistiac, že treba zasa namastiť reťaz, doriti a zožral som všetko, čo som videl) vrhol sa na mňa kamoš, ktorý sa rozhodol od základov zmeniť svoj život (imidž, bludy, kkciny) s tým, aké úžasné baliace metódy pozháňal. Zasypal sa kadejakou pofidernou literatúrou o rôznych technikách a žije v tom, že sa z neho stane profesionálny balič (podľa mňa len naivný idiot, hoci nevravím, že som nejaký Cassanova, žiadna holka z môjho vzťahovo bližšieho okolia by totiž na tamto nebrala, pričom moje techniky sa tešia obrovskému úspechu).
Srdcervúco prosím dievčatá, povedzte mi polopate (aby som aj ja pochopil), čo by ste si pomysleli o týpkovi, ktorý:
1. si barmanka a príde k tebe s otázkou: „Ahoj, si tu nová?“
2. stojíš na zastávke a príde k tebe maník v uniforme (to sa reálne stalo najlepšej babe, akú poznám) a vraví (nie hneď za sebou, ale využíva tieto žvasty v rámci debaty): „Ahoj, nechcela by si sa previezť na jachte? Práve si dorábam kurz na dôstojníka. Máš nádherné oči! Odkiaľ si, kde vyrastajú také švárne devy?“
3. stojíš bár kde a dojde za tebou zasa nejaký týpek, ukáže ti mobil, v ňom fotku nejakej herečky a presviedča ťa, ako sa na ňu, panebože, podobáš a aká si nádherná a nemôže tomu uveriť
Mnohé ďalšie takéto veci, však ak má niekto záujem, môžem postupne informovať, ale som si istý, že toto stačí, aby ste si vytvorili názor. To fakt na vás platia takéto keci? Ja som síce totálny underground, až ma to niekedy serie, lebo som mimo, že len zíram, čo sa okolo mňa deje, ale aj tak mi nejde do prašiny, že by dokonca na mainstreamové kočky ešte zaberalo niečo takéto.
Teraz sa však viacej nedozviem, lebo kamoš šiel asi praktizovať, ale v dohľadnej dobe by sme mali zahúliť, tak hádam dačo vymámim.
Konečne sa dostávam k obrazu. Ide o vec, ktorú by som predal tak minimálne za padíka, konečne obschla, tak som si ju zo stojana vytrepol nad posteľ a dúfam, že zasa nepadne. No prisámbohu, vždy, keď niečo vešiam prvý raz, do rána sa to úplne brutálne zdrbe a na druhý deň (ak nie ešte v ten) môžem vešať znovu. Poučil som sa – väčšie obrazy si nedávam nad hlavu a nad najdôležitejšiu časť tela, ak by som náhodou spal na chrbte. Teraz to vychádza tak, že na hlavu mi môže padnúť akurát tak mikroobraz s tematikou útesu, do ktorého som sa raz pustil len preto, že som mal feťácky deficit a už som potreboval farby aj riedidlo (nakoniec to dopadlo fest dobre) a nad Ulrikovými intímnosťami nevisí vôbec nič. Nechám sa prekvapiť. Inak, spať by sa mi malo dobre, lebo mi ešte celá izba páchne od S6006-tky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár