Cítim sa ako kráľ – oxidujem s dvomi obľúbenými kamarátkami ako buzerant v Ťesku na Kamennom a tam (akože, môj defekt, že prvý raz v živote, ale neriešme) objavím nátierku v črievku, podotýkam, ktorú produkuje mliekareň z môjho mesta! Reku, isto to bude dačo dobré, veď ako ináč, to mesto len dobrotky vyrába, tak že si ju k rožkom kúpim (ešte vždy v rámci pseudodiéty). Iba tak na okraj – tentoraz som si doprial i jabĺčko!
Stojíme pri pokladni ako Tatra, Matra, Fatra a pred nami dajaká Mongolka. Myslel som, že zemrem, lebo ja hladný zasa ako prasa a ona zistí, že jej chýba šesťdesiatjeden centov! Volá dákomu, piští do tej tehly svojím japonský prízvukom a ja si vravím, kurva, Ulrik, nebuď rasista!
Žmolím „klubovú kartičku“, ktorú som vypýtal od mamy, že by som vždy tasil skôr, ako ju odo mňa popýtajú, lebo ešte raz bych to začul a dnes už isto nesedím v škole ako debil, ale v lochu ako vrah.
Konečne prišla za Číňankou jej taiwanská kamoška a doplatili centy. Vďakabohu za to, že Filipínci držia pokope aj v zahraničí ako naši východňari!
Dobre, zaplatíme, vymoceme sa z My (pre tých, čo nevedia – tak sa volá Ťesko na Kamennom) a či ti nás hneď z príchodu na ulicu nezastaví jeden z tých oblekových maníkov, čo robia promoting?! Tatra má plnú hubu pizza rožku, Matra sa dusí pletenkou a ja som si akurát zasekol hornú i dolnú čeľusť do jablka. Ten týpek nemá ani štipku cudnosti, keď nás oslovuje a myslí si, že mu aspoň jedna z našich plných papúľ odpovie! Niekoľko sekúnd som žil v tom, že ho zabijem!
Aj ak nepochopil, dajako sme sa ho striasli, keď sme ho obišli.
Sedíme na SNP na lavičke ako socky, dlabeme náš nezávislácky anarchistický individualistický študentský obed a bavíme sa o pitomostiach. Vtom nás naserie holub, ktorý si myslí, že neexistujeme pre nič iné, len preto, aby sme mu šmarili nejaké žrádlo. Strešný patkaň! Ďakujeme bohom, že nás len nasral, neosral.
Od osudu dostanem ďalšiu ranu – zisťujem totiž, že oná nátierka v črievku je totálny hnus! Na okamih mám pocit, že celý život stojí za hovno. A potom okolo prejdú vypatlaní fanúšikovia (ten moment, čo šli okolo, trval minimálne sedem minút) a vkuse vyrábali dajakú monotónnu znelku a či popevok. Nerád to priznávam, ale – boli to Slováci. Potom prešli okolo Fíni. Tí boli totálne super – fajn, vyzerali ako kreténi najširšieho kalibru, ale to mňa netrápilo. Dáni – absolútne rozrušili moje kamošky, lebo vraj boli totálne otrasní, až sa to nedalo prežreť. Sral ich pes, aspoň som popri nich pôsobil o to krajšie.
Keď som si už myslel, že ma nič nenaserie, krik ma nútil zvrtnúť hlavu napravo. Otrasná vyschnutá Šeherezáda sa vadila so svojou otrasnou sprostou dcérou, netušili sme o čom a ani nás to nezaujímalo, ale Kristova noha zakročila a bolo nám dožičené toto poznanie.
Nerozumel som všetko, ale dosť na to, aby som mohol zhruba vysvetliť: Otrasná vyschnutá Šeherezáda skonfiškovala mladej sprostej Šeherezáde občiansky preukaz, pretože táto poskytovala sedemdesiatročným chlapom fajku za sedemnásť eur a dôvod, prečo musí matka takto verejne výchovne pôsobiť, pochopíme až v jej veku (53). Cúcajka chcela svoj doklad naspäť, to preto toľko kriku.
A ja sa doteraz zamýšľam – dožičili mi to vyššie inštancie za odmenu ako vtip, alebo som vyviedol zasa nejakú prasárnu, až som si toľko debility vyslúžil za trest, doriti?!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.