***
Konečne sme sa vyterigali hore. Božský pocit! Závideli sme Kubovi, že by bol schopný odtadiaľ poletieť. My sme sa mohli akurát tak pripravovať na precízne zlaňovanie.
***
Chystáme sa na cestu dolu. Nie je to taká sranda ako downhill, ale ujde. Ináč by sme to nerobili. Zazvoní telefón. WTF? Všetci známi vedia, že som v riti, jasné, že kvôli nijakej blbosti tento blbý roaming nedvíham.
Kubík...
OK dvihol som.
Ostatní napäto počúvali.
Z druhej strany sa pobavene ozvalo: „Hádajte, kde som?!“
Otázku som zopakoval, nech sa môžu zapojiť všetci.
Pomrvili sme ramenami.
„No to teda ozaj nevieme!“ zareagoval som.
„V nemocnici!“
Zlaňovanie prebehlo... ani vlastne nevieme ako. Pohádzali sme všetko do auta a tam het do hospitalu.
Kubo už stihol byť aj na röngtene aj kade kde.
„O čo ide?“ zaujíma sa Marek, mimochodom, neurológ.
„Aha,“ ukázal Kubo svoju foto.
Čumeli sme všetci. Nechápal som nič, len som postrehol, že tie bledšie čiarky sú akosi často poprerušované.
„Jebemti...“ zamrmal Marek.
Zistili sme, koľko ho bude stáť operácia. A pobyt v nemocnici. Chceli sme sa mu na to zložiť. Po dlhej porade sme dospeli k záveru, že ak by sme dali dohromady všetko, čo sme mali, nedoplatili by sme sa ani za jedinú noc v nemocnici v Sibiu.
„Čo teraz?“
***
Nabrali sme Kuba na taký ten vozík a pome s ním k autu. Rýchlo, nenápadne, bezbolestne.
Naložili sme ho.
„Počkajte!“ spanikáril Marek.
Otočili sme sa na neho s otázkou.
„Tá snímka! Fakt by sa zišla!“
Zmätene sme sa po sebe poobzerali.
Mareka už nebolo. Zobral aj vozík a behom naspak.
Vrátil sa bez vozíka. Bez svedkov. A so snímkou.
***
Brutálne nám trebalo po ceste šťať. Ale brutálne!!! Kubo sa štveral, že tiež pôjde.
„Ty nie!“ zahamoval ho Marek: „za nič na svete nemôžeš dať von to morfium! Kto ťa bude celú cestu počúvať?!“
Bola to najdlhšia cesta v Kubovom živote. Vraj. Vraj ho netrápila ruka. Nebolela ho. Neopísateľne si ale potreboval vyprázdniť mechúr.
***
U nás v nemocnici bolo všetko ináč.
Usmievali sa.
Ukázali sme im Kuba.
Prijali ho.
Nevedeli, čo s ním.
Ukázali sme im snímku.
Nesmiali sa.
Nevedeli, čo s ním.
***
Poisťovňa v pohode preplatila.
Už je všetko v poriadku.
Kubova ruka nestojí za reč a vo všeobecnosti, nestojí za veľa, ale poisťovňa to preplatila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár