Spoveď sociopata

Ak chceme, aby sme sa čo najkvalitnejšie vyspovedali, musíme si zo spytovania svedomia urobiť podrobné poznámky.
A tak som si ich urobil:

Nepozdravil som suseda.

Náročky som zmeškal autobus, aby som sa nemusel viesť z kamarátovou mamou (je ukecaná).

Keď som bol na vianočných trhoch, hodil som predavačovi do oka peniaz a ublížil som mu. Urobil som tak vtedy, keď som uchmatol vec a chcel čo najrýchlejšie zmiznúť, aby som s ním nevošiel do hlbšieho vzťahu predávajúci-kupujúci.

Niekto u nás zazvonil a preľakol som sa. Cez priezor som mal možnosť zistiť, že je to kamarát, ktorý mi predtým spomínal, že si potrebuje niečo vytlačiť. Zrazu som si nevedel predstaviť, že sa budem musieť s niekým rozprávať, tak som čakal, kým neodišiel a mal som potom radosť, že hoci som stál hneď za dverami, myslel si, že nie som doma.

Šéf mi volal a ja som nemohol zodvihnúť telefón, pretože som sa bál, že budem musieť niečo povedať. Potom som mu klamal, že som si mobil zabudol doma.

Tak šikovne sa mi podarilo kryť, že si spolubývajúca z vedľajšej izby všimla moju prítomnosť až po štyroch dňoch – akurát som odchádzal. Zaklamal som jej, že som len pred chvíľou prišiel zobrať nejaké veci a odchádzam.

Týždeň som nekakal, lebo som nemal príležitosť ísť na toaletu bez toho, aby niekto zaregistroval, že som tam dlhšie, ako je potrebné na cikanie.

Zaľúbil som sa do kamarátky, ktorá so mnou odmieta komunikovať, ale sexuálne si veľmi rozumieme.

Bývalej agentke som už vyše roka neodpísal na mail, pretože sa mi vyhrážala stretnutím pri káve.

Klamal som aj známemu, že potrebujem ísť naokolo domov (známy je fyzicky postihnutý a má s pohybom problémy). Napriek tomu šiel so mnou!!! A utrpel nepríjemné bolesti.

Potom sa mi už nechcelo písať. Beztak som si uvedomil, že na spoveď nepôjdem, ako sa poznám.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu