Preto tam zavítam len v krajnej situácii. Čo je skoro každý deň pretože na starosť mám nákupy ja. Kúpiť chleba, malokarpatskú salámu, jogurty, ryžu, múku... Rodičia sú v robotách takže nestíhajú. Brat tomu ej asi jedno či je hladný smädní hlane že má počítač..
Prídete pred hory a hory výrobkov..A rozmýšľate.. Zvyčajne beriem čo mi príde pod ruku a elegantne to hádžem do košíka..
Keď mám už všetko v košíku konečne príde tá chvíľa..
Tá chvíľa čistej a nefilmovanej radosti. Dlhými rýchlymi krokmi sa pomaly ale iste blížim z pultu.
Predavačka sa síce usmieva ale všetci vieme aké sú predavačky!
Najviac asi neznášam jeden fakt.. kôli ktorému píšem tento blog je: PREČO VÁM VÝDAVOK JEDNODUCHO NEMôŽU DAŤ DO DLANE?
Viete.. keď jej vydíte milion centoviek 5 centovie a desaťcentoviek v ruke... nastavíte dlaň a ticho dúfate že vám to dá do ruky aby ste to nemuseli zbierať z toho blbého plastového pultu..
Ale nie! Ona to tam musí položiť!Nie je to obyčajné strácanie času? Je to nejaký obchodý trik? Myslia že tam niečo zabudnete? Alebo dúfajú že ste lenivý na to aby ste to pozbierali?
Najviac neznášam tie staré otrávené tetky za mnou.. Tie ich pohľady že si mám pohnúť že im ide telenovela že už nestíhajú.. A potom idete po ulici a vydíte len ako si staré tetky šuškajú a pritom sa pozerajú na vás..
A preto si úprimne myslím že by sa to malo zmeniť! Predavačky..dávajte mi prosím peniaze do dlane!
za prvé: je to efektívnejšie
za druhé: je to šetrenie času
za tretie: ak sú všetci ako ja tak im pre istotu všetky drobniaky spadnú na zem a potom ich musia zdvýhať.. čo pomáha prenášaniu baktérie a k rôznym chorobám
Takže prosím!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
co?
mne sa este nikdy nestalo ze by mi dali inde ako do dlane ked som im ju natrcila.....
mne sa este nikdy nestalo ze by mi dali inde ako do dlane ked som im ju natrcila.....
Napíš svoj komentár
dobrý blog, ja som si vždy myslela, že to len ja sa pozastavujem nad takýmito vecami (ako keď som dnes v duchu nadávala chlapíkovi, ktorému som musela prekračovať nohy, keď som si šla sadnúť, pretože ich nemohol spojiť (ani si sadnúť k oknu) a bolo mu jedno, že som mu do nich dvakrát pritom kopla, hlavne, že sa nemusel pohnúť) a že ostatným to určite príde ako zbytočné úvahy, tak som rada, že to tak (snáď) nie je