Ako kazda tradicna uvaha plna otaznikov, istotne aj tato prinesie zistenia. Preco mam vsak pocit ze ziadne radikalne zmeny ako ujst z krizoveho stavu sa nekonaju? Som ustata v medzipriestore. A som strasne ustata. Neviem ktorym smerom mam skor mysliet. A ci ma nejaky zmysel mysliet... clovek si mysli a potom pride na to ze to nevymyslel celkom all right. A co teraz?
Potrebujem scenar. Nebavi ma uz zit podla nalad strasne saktastickeho chlapka co si vravi osud. Precitam si zopar stran a ak sa mi dej nebude zdat, odstupim z osudu. Necham za sebou dym a mrtvo. Vzdy zalezi od uhla pohladu.
Bezcitni ludia nevidia co bolo predtym. Cim vsetkym musel dej prejst kym umrel. Mal krasny zivot, ale nahle....niekto ho ojebal. Ojebal sa sam? alebo to bola rana pod pas? Nie je to uz teraz jedno? Je predsa po nom....a bezcitni ludia nevidia co bolo predtym. Su slepi a preto necitia.
Nuz a tak mi neostava skonstatovat nic ine len - that´s all right
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár