Iste mnoho ľudí v tom ,,pubertálnom veku a + “ si povie, že treba kráčať s dobou a najlepšie ako sa dozvedieť, čo najviac informácií je žiť v meste. Tam o všetkom čoskoro viete a všetko ľahšie zoženiete. Život v meste je rýchly.
Naopak na dedine je život kľudnejší.
Ja osobne som rada, že v mojom detstve som žila aj na dedine. Myslím si, že v meste deti nemajú toľko voľného pohybu, čo potrebujú. Predsa len, keď žijete na dedine rodičia vás pustia všade. Ak žijete v meste rodičia sa o vás boja chcú vás mať na očiach, resp. Chcú si byť istý, že sa nachádzate na najbližšom detskom ihrisku.
Som rada aj za to, že neskôr som žila v meste. Predsa len, čím viac rokov máte, tým viac vás to ťahá do spoločnosti, kde sa nachádza čo najviac ľudí.
Podľa mňa obe prostredia majú výhody aj nevýhody.
Momentálne by som nechcela žiť niekde v ústraní široko ďaleko od ľudí. Žiť v meste sa mi páči, i keď niekedy by som rada vypadla niekam na dedinu, kde by som mala väčší kľud.
Vždy mi príde ľúto napríklad to, keď sa ide niekam do prírody. Nesadnete si na zem, pretože nie ste na to zvyknutí, zdá sa vám to špinavé, je tam hmyz, a s kaviarňou sa to nedá ani porovnať!
Ide sa stanovať a vy si neviete predstaviť spať pod holým nebom v spacom vaku, pretože nie ste na to zvyknutí a potrebujete stan. Nie však hocijaký. Vojenské stany sú pre nás len ako žart, veď pod tým predsa spať nebudeme. Doma tak isto nespíme na zemi, prečo by sme mali spať na zemi v prírode? Takto zmýšľa dosť ľudí. Ak by boli ľudia v kontakte s prírodou spätí už od detstva, neuvažovali by sme dnes týmto spôsobom.
Preto si myslím, že najlepšie prostredie pre človeka sú obe možnosti. Ťažko sa to dá skombinovať v každom prípade, ale niekde to tak funguje
Have a nice day
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Jj, ale poznám veľa ľudí, čo sú z veľkomesta a pravidelne chodia cez víkendy na dediny, na chatu a pod. ...aby mali aspoň chvíľku kľud a oddýchli si od toho rýchleho života.
Napíš svoj komentár
Ale ako kompromis by som určite uviedol malé mestá, z akého pochádzam napríklad ja. Keď chceš, zbehneš do kaviarne a robíš zo seba snoba, alebo môj prípad - zmyslíš si a už si v lese, na poli, proste nikde úplne mimo a to je KRRRRÁSNE! (a spať pod oblohou je dokonaléééé)