Nič nie je zadarmo. Svätá pravda! Ešte aj za ten koláč musím umyť podlahu. V sobotu večer. No nevykašlem sa ja na to? Nie! Pretože sú tu blatové stopy, ktoré Dia zanechala. Moji rodičia by sa zbláznili ak by videli mramorovú dlažbu v takomto stave.
Náš doma je pomerne veľký. Už len skutočnosť, že v ňom máme tri kúpelne v našom okolí vyvoláva závisť a iné otázky typu: ,,Načo vám je takýto veľký dom? Načo sú vám 3 kúpelne? Máte len dve autá, tak potom načo vám je taká veľká garáž? Nezdá sa vám toto ako veľká detská izba pre trojročného syna? Vaše dcéry sa nemajú radi, keď nie sú spolu v izbe, ale každá má vlastnú? Dom s bazénom – veď predsa v okolí sú tri kúpaliská, to musíte mať bazén na vlastnom pozemku?“
Môj malý braček Lukáš má vo svojej izbe veľkú auto-dráhu z ktorej má radosť. Má ju najradšej zo všetkých svojich hračiek. Mamina kolegyňa pri prehliadke nášho domu sa spýtala tú spomínanú otázku: ,,Nezdá sa vám toto ako veľká detská izba pre trojročného syna?“ Mama s hrdosťou nového bývania odpovedala: ,,To ho akože máme dať do komory? ...síce...aj tá by sa ti zdala dosť veľká.“
Po tejto vete Marcela celý večer u nás na návšteve čušala. Povedala možno ešte také dve tri vety. Najviac. Pred domom sa však otočila k mojim rodičom, zodvihla hlavu (asi na znak múdreho prednesu) a chladno spustila: ,,Aj tak...za nič na svete by som si nekúpila tento dom. Ledva som mala odvahu a žalúdok na to sem prísť. Po tom všetkom... Ale veď vy viete...“ Moji rodičia sa na ňu chápavo usmiali. Ona na prejav ich porozumenia sa pousmiala tiež. Pomaly odcupitala k autu s topánkami na vysokom podpätku v ktorých nevedela chodiť, a už jej viac nebolo.
Pred spaním som počula rozhovor mami a otca.
,,Ja ti stále neviem. Bývať. A tu!“ Nadhodila mama.
,,Sú to len reči,“ odvrkol bezstarostne otec.
,,Dve vraždy!“ Podhodila matka zhrozene.
,,Ale veď ani vyšetrovatelia dodnes sami nevedia príčinu, dôvod...uzavreli to. Proste nehoda!“
,,Ako môže byť vražda nehoda?“
,,Vražda je povera. Neni to isté.“
,,Ako sa niekto dokáže sám bodnúť nožom do tela 12krát. To ti je nehoda? Blbosť! A ešte aj tie rodiny pred nami, čo tu bývali!!! Rozvody, rozchody, sťahovanie, veľké hádky, … prečo by takýto krásny dom niekto neustále opúšťal? Prekliaty dom!“
,,Hej! To nie smola ľudí, ale smola domu! Vidíš, sama si to povedala, chudák KRÁSNY DOM, vždy si ho vybrali takí zlí ľudia, nešťastne zamilovaní. A dom to musel trpieť, ich hádky, nepokoje, a nakoniec ho všetci opustili. Teraz sme tu my! Šťastná rodina. V krásnom dome. Tento dom nás potrebuje! Sme pre seba stvorení!“
,,Možno máš pravdu,“ uznala mama.
,,Stačilo povedať to: máš pravdu.“ Otec sa zasmial. Mama tiež. A šli spať.
Ja som v tú noc nespala. Dve vraždy? V tomto dome? Kedy sa mi to chystajú povedať? Radosť zo sťahovania z bytu do domu ma prešla. Neznášam, keď rodičia predo mnou niečo taja.
Janka! Neuveríš, kde to bývam. V domčeku. Nádhernom, krásnom. Akože stali sa tu dve vraždy, ale pri výhľade z okna mojej izby na prekrásnu veľkú záhradu sa to dá prehltnúť. Nie, žiadne vtipy, naozaj sa tu stali tie vraždy. Musím zistiť viac, nie od rodičov. Ty mi pomôžeš. Zajtra v škole po druhej hodine. Môžeme zistiť, či aj u vás niekoho zabili Dobrú, aspoň pre niekoho. Na túto SMS Janka odpísala až ráno. Jasné, keď potrebujem nemám si s kým písať, každý spí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár