Kráčal po ulici,
a divil sa:
prečo ľudia
nechcú z cesty uhnúť?

Asi preto,
že boja sa.
Nariaďujú im
pre vlasť zahynúť.

Nerobia to však pre vlasť,
ale pre seba.
Nevedia, čo je obetovať sa
pre niekoho
koho nestihli davom strhnúť,
lebo niektorým
musela i chladná hlava ostať.
Nakoniec zabijú aj seba
po rokoch, keď prežijú.
Nikdy sa neprestanú spoločnosti báť
a márne si hľadajú nevinu.

Kto s falošnou tvárou
mieri na teba,
nastane prevrat
a usmeje sa na teba.

Toľko rokov
bol šťastný,
a v deň smrti
sa nebude chcieť ani pozrieť na seba.

Dav ľudí bude nadšení,
že práve tento dnes umiera.

 Blog
Komentuj
 fotka
munchausen  22. 3. 2011 21:21
Asi to vyznie strašne hlúpo a ja asi fakt nerozumiem poézii, ale nedá mi sa neopýtať: nesúvisí táto báseň, aspoň čiastočne (trebárs čerpanie námetu, idei), s udalosťami v Lýbyi a situáciou v arabských štátoch?



Inak som pochopil, že báseň je aj o pokrytectve a o tom, že človek je schopný predstierať čosi aj v okamihu svojej smrti.



No s takýmto názorom sa akosi nestotožňujem. Už umelecký smer existencializmus hlásal, že v hraničných situáciách, teda vtedy, keď si už človek nemôže byť istý svojim životom, sa odhalí jeho pravá povaha. Živo o tom pojednáva napríklad kniha Mor od A.Camusa.
 fotka
uniqueprivilegium  23. 3. 2011 16:48
@munchausen Neni to hlúpe, nevadí, že sa pýtaš, ale nie, nesúvisí to s tým, čo si napísal. Myšlienka sa prelína strhnutím davom a tým ako ľudia vedia ,,hrať na dve strany" - žiaľ.
Napíš svoj komentár