Čím viac máme, tým viac chceme.

Myslím, že v civilizácii táto veta platí. Je tu ešte jedna, ktorá zľahčuje naše peňaženky.
,,Čím viac chceme šetriť, tým viac míňame.“

Celý problém je v našej hlave. Hovoríme si, že chceme šetriť, ale v skutočnosti, keď si niečo zmyslíme – čo chceme – povieme si: mám na to prachy, tak si to kúpim!

Nie preto, že by sme si medzi sebou niečo chceli dokazovať (avšak niektorí ľudia v niektorých prípadoch áno), ale preto, lebo od mala sa nám vštepuje od rodičov výchova typu ,,keď niečo chceš, musíš si na to najprv zarobiť!“ Táto veta nás podvedome nabáda k tomu, aby sme všetky zarobené peniaze utratili – na to, čo chceme.

Finančná situácia ľudstva tejto a pod. krajinám je takáto aj z dôvodu výchovy, konkrétnejšie o finančnej výchove. Občianska výchova, ktorá zahŕňa aj ekonomiku sa vyskytuje na stredných školách. Na základných sa niečo také spomenie len v prípadoch, keď sa jedná o omyl. Myslím si, že deti by sa mali o financiách a narábania s nimi (míňanie, zarábanie, investícia...) učiť už na prvom stupni základnej školy, keďže do styku s peniazmi sa dostávajú už v tomto veku (samozrejme výučba by mala byť primeraná k veku).

Výchova formou odmeny sa berie ako pozitívny výchovný krok. Všetci však nie sú za finančné odmeny, čo sa týka u výchovy detí. Podľa mňa táto výchova nie je zlá, ale treba zabezpečiť aj ďalšie postupy ako dieťa naučiť, čo vlastne s peniazmi. Dieťa dostane peniaze a keďže peniaze hýbu svetom a mladý človek ešte nevie čo s nimi – minie ich pri prvej príležitosti čo sa mu hocikde naskytne.

Rodičia by mali svojim deťom ukázať spôsoby, kde peniaze môžu dobre využiť. Mali by ich motivovať a nasmerovať ich do budúcnosti. Menšie deti by mali smerovať k forme šetrenia. Dieťa tak bude môcť podať pri ďalšej úlohe väčší výkon, pretože si je vedomé, že ak si našetrí určitú sumu získa niečo, čo v skutočnosti naozaj chce, a čím viac sa bude snažiť a očakávať zaslúženú odmenu, tým nakoniec bude mať väčšiu radosť zo získanej odmeny.
Takto naučí rodič svoje dieťa ako peniaze hneď nepremrhať, a popri šetrení si skutočne overiť, či danú konkrétnu vec na ktorú šetríme naozaj chceme.

Keď však dieťa dospieva treba mu vysvetliť aj to, že nie všetky peniaze sa majú minúť a do budúcnosti mu ukázať na príkladoch rozličných situáciách, že určitá časť peňazí by sa mala odkladať aj pre veci nečakané. Nejde len o negatívne situácie, a z nášho pohľadu o zbytočné povinné poplatky, ale aj o nečakané narýchlo organizované podujatia a pod.

Keďže nechcem písať dlhý článok (lebo už je dosť dlhý i teraz), tak to skrátim. Pointa je: zlá výchova týkajúca sa utrácania financií. Keďže o tom ešte v najbližšej dobe budem písať článok, nebudem to tu rozpitvávať a berte to len ako úvod. Neskôr predstavím aj človeka, ktorý ma naviedol k takýmto myšlienkam a prebratiu jeho finančného myslenia, možno ho už poznáte aj vy.

Za peniazmi by človek nemal vidieť peniaze, ale zážitok.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár