Hneď druhý nasleduje keď už konečne vyleziem z postele a je cca 07:05. Ešte si musím urobiť čaj do termosky, nachystať veci do školy, obliecť sa a učesať si vlasy. Fasa! Nestíham. Z domu mám vychádzať 07:30 pri mojom tempe sa obúvam pri 07:40. Druhý kopanec!
Prvá hodina v škole. Odpoveď, písomka – to je jedno. Podstatné je, že som sa neučila, sľúbila som si pred hodinou, že sa to rýchlo naučím. Avšak buď na tú hodinu meškám, alebo sa pred hodinou zakecám so spolužiačkami a ani sa nepozriem na učivo. Tretí kopanec!
Zo školy idem do obchodu na nákupy. Sľúbila som si, že si napíšem zoznam vecí, ktoré si chcem kúpiť, i keď sa naň potom nepozriem, ale aspoň si tie veci pri písaní zapamätám. Zoznam nenapíšem a tak keď vkročím do obchodu kúpim všetko – zväčša nepotrebné. Tak miniem viac peňazí ako som mala a na polovicu vecí, ktoré som plánovala kúpiť som zabudla. Štvrtý kopanec!
Prídem domov najem sa, popritom si pozriem nejaký diel seriálu a pôjdem sa učiť. Všetko to ide podľa plánu až a to učenie. To sa mi nechce. Piaty kopanec!
Prečo si tieto kopance nedám? Pretože sľubujem, že ráno skoro vstanem, stihnem sa nachystať, ísť skoro do školy, teda prídem skoro na hodinu a stihnem sa naučiť učivo, cestou zo školy si rozmyslím, čo si chcem v obchode kúpiť, nemôžem minúť veľa peňazí, a keď prídem konečne domov, tak sa v ten deň aj naučím! Sľubujem!
...a takto to ide stále dookola
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár