Ani som sa nenazdala a prišiel deň D. Hneď ako sme dorazili na miesto môj naj kamoš ma zoznámil s jeho najlepším kamošom ale z úplne iného mesta, ktoré je vzdialené 100 kilometrov čo je podľa mňa trochu ďaleko...
Zábava bola v plnom prúde aj nejaké tie predkapely hrali a my sme medzi sebou kecali. Samozrejme, že ja s Ním... Už dlho som sa necítila tak príjemne pri niekom. Lebo keď sme neboli v dave pred pódiom, sedeli sme pri stole a keďže bolo málo miesta sedela som mu na kolene a pridržiaval ako by som bola jeho. Neviem prečo, ale aj ja som s ním flirtovala, napriek tomu,že doma mám o jedného, niekoho iného záujem a aj on o mňa... No v ten večer som si to veľmi neuvedomovala...
Mala som pocit, že to je všetko len tak zo srandy, ale všetko sa zmenilo, keď mi na druhý deň začal vypisovať spôsobom, že oslovoval ma zdrobneninami, posielal pusinky a chcel prísť za mnou, bez ohľadu na dialku...
Samozrejme, priznávam tie jeho komplimenty boli príjemné, ale snažila som sa mu vysvetliť bez toho, že som Vampír, ale takto to jednoducho nepôjde, keď už ľúbim niekoho iného a on mi to komplikuje...
Jediné čoho som sa dočkala ako odpovede bolo to, že on to síce akceptuje, ale nemieni sa vzdať bez boju, boja o moje srdce...
Nemám poňatia, ako to bude ďalej, ale nechtiac som okolo seba vytvorila trojuholník a neviem nájsť riešenie a neostáva mi nič iné len nechať to istý čas ležať niekde na zabudnutom mieste...Len nechápem prečo ja a prečo niečo také po vyše 100 rokoch mojej existencie??? Toto je ten ľudský život? Tak to radšej zomriem ešte raz no posledný krát...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
greendgirl
2. 4.apríla 2011 14:28
ten záver sa mi veľmi páči
2
jaaaj moja maš to tažke urobiť jedneho štastného bez toho aby si tomu druhemu ublížila nezavidím ti tvoju pozíciu
Napíš svoj komentár