A niekedy možno nespravodlivý no nie je úplne zbytočný... No naštastie Umelecké cítenie v mojom živote zmenilo môj predošlý pohľad na všetko. Možno to začalo po roku 1814 alebo aj o niečo neskôr... Nie, nie som upírka ale iba z polovice. Ľudia nemajú o tomto "zvláštnom" druhu takmer žiadne informácie, pretože všetky dokumenty spálili okrem hmotných dôkazov. Nás... Po zadržaní nášho malého klanu a následnom väznení vo Francúzsku a Taliansku nemali šancu zistiť akí sme. Nezabíjame len tak pre zábavu, ale kvôli mukám spôsobené hladom a občasnou túžbou po krvi. Väčšinou ide o krv zvierat a ľudskú čisto výnimočne. Z toho vyplýva, že nie sme vrahovia, lebo lovíme ľudský odpad, tú vašu spodinu... Takže toľko ku svojej obhajobe, ale späť ku môjmu pohľadu na život... Názory a umenie patria odjakživa k sebe, lebo vždy sa menili súčasne. Nie vždy mi to ale bolo jasné, až kým som neskončila na "prevýchove" v Taliansku. Odvtedy si cením život, pretože z polovice žijem a dokážem cítiť v sebe niečo ľudské... Je to úžasny pocit a utrpenie, neférovosť, všetky negatíva a pozitíva patria k tomu...
To bola menšia časť z mojej knihy špeciálne pre @tacere vďaka moja

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
blackies  2. 12. 2010 10:30
och, wáu veľmi zaujímavé

škoda že trochu krátke
2 
fotka
upiircamimi  2. 12. 2010 14:03
@blackies to som písala cez mobil
3 
fotka
greendgirl  6. 1. 2011 11:38
jééé o upíroch prečo iba čast?
Napíš svoj komentár