Na druhý deň sme zaspali na vyučko. Rýchlo sme sa prezliekli a zišli dole do triedy.
„Kde sa túlate? Hodina začala už pred päťnástimi minutami“ zvrieskol na nás profák s bradou po prsia. Neskôr som sa dozvedela, že má len 25 rokov.
„Prepáčte. Barbora je tu nová, tak som jej ešte poukazovala pár vecí na škole a zdržal nás aj riaditeľ.“zaklamala Simona.
„Dobre, posadte sa a vytiahnite si zošity za meškanie dvoch ziačok si napíšeme desaťminutovku“povedal bradáč.
„To akože aj ja?“ spýtala som sa ho.
„Keď chceš sa niečo opýtať treba zdvihnúť ruku. A jasné že aj ty! Zato, že si nová to ťa neospravedlnuje. Všade sa preberá to isté. A už nechcem počuť, ani slovo!“zavreskol na mna bradáč.
„Ešte raz na mna budete kričať, tak vám podpálim tú vašu dlhú bradu. A potom si môžete lízať riť!“a celá trieda do újebu.
„Moju bradu si neber do huby! A máš päťku!“otvoril bradáč triednu knihu a zapísal mi tam známku.
„Si myslíš, že si voliaky oný macher, keď máš dlhú bradu? Asi ty zaškodilo toto uzavreté prostredie, mal by si ísť von medzi luďí a zistil by si, že takéto sa už nenosí už dobrých sto rokov. Nie sme predsa v stredoveku, teraz máme modernú dobu o ktorej zrejme ani netušíš.“dokončila som svoju hrdú prednášku.
„Po prvé nemáš žiadne právo mi tykať. Po druhé neber si moju bradu do huby. Po tretie nebuď drzá. Po štvrté nemáš žiadne právo rozoberať môj život. Po piate po hodine ideš k riaditeľovi u ktorého sa môžeš vyrozprávať, pretože nikto v triede nie je zvedavý na tvoje hlášky. Po šieste máš aj poznámku. A po siedme, keď povieš ešte voliake slovo, tak ta nebudem šetriť.“teraz dokončil reč bradáč.
Serem dneska už naňho. Ten má, ale výdrž. S ním to bude ťažké. Známky ma vôkoncom nezaujímajú. Takže kludne nech máš aj sto pätiek alebo poznámok.Ale z tej jeho brady nemôžem. Kokos veď to dneska už nikto nemá. Jáj, on chcel byť asi pirát, len sa mu nesplnil sen, tak si aspoň bradu nechal, že ma to nenapadlo skorej.
Decká píšu desaťminutovku už asi päťminút. Obzriem si spolusediaceho chalana s blonďavými vlasmi. Ako rozmýšľa nad príkladom. Nakloním sa k nemu. Pozriem na príklad a poradím mu. Ťuťmák, taký lachký príklad nevie. Po písomke mi poďakoval. A predstavil sa ako Rado.
Celé vyučovanie už prebehlo bez komplikácií a ani za riaditeľom som nebola. Asi ma len chcel vystrašiť, ale veď nabudúce mu okážem aj si s jeho bradou pokrútim.
„Ty nie si normálna. Ale zato máš guráž. Obdivujem ťa“ povedala mi Simona.
„Ďakujem“
„Všetci v triede hovorili, že si mu dobre naložila. Ako ja, tak ani ony nemôžu z toho. Že vraj máš aj ďalej pokračovať, ony by to nedokázali.“
„Veď aj budem. Rada robím srandu pre ľudí.“
„Nejdeš do bazéna?“
„Teraz? Veď je zima vonku.“
„Nie von. Aj vnútorný bazén máme.“
„A môžu, tak by s nami chalani?“
„Jasné, ber plavky a ideme“
Zobrala som plavky. Zišli sme o poschodie nižšie kde sme stetli Rada, Simi ho hneď zavolala či nejde s nami. Súhlasil, tak si zbehol pre plavky zatiaľ sme zaklopali Kikovi. Po dlhšom čakaní otvoril a vedľa neho stále štrbavka. Zo Simi sme zostali stáť s otvorenými ústami.
„Stalo sa niečo?“spýtal sa nás.
„Nie, len sme sa prišli spýtať či nejdeš s nami do bazéna, ale ako vidím, tak nie.“
„Prečo nie? Nie Evi? Radi pôjdeme.“
„Dobre počkáme vás v bazéne.“ otočili sme sa. Práve vyšiel Rado s kamošom a rýchlymi krokmi sme prešli k výťahu.
„To nemyslí vážne“ povedala Simona.
„Zrejme, áno. Nevadí nechajme ich tak my si poradíme samy.“
„My vám radi pomôžeme“ povedali chalani. A objali nás.
„Bereme. Ale o tom neskôr. Teraz všetci do bazéna!“a všetci sme skočili. Štrbatá s Kikom sa ani neukázali. Odľahlo nám. Po vybláznení nám chalani kúpili kofolu a sedeli sme na lehátkach. Ja so Simi na jednom a Rado s Romanom na druhom. Začali sme preberať bradáča. Keď v tom prišlo dievča z našej triedy.
„Rýchlo poďte so mnou budete sa smiať!“ postavili sme sa a bežali sme za ňou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár