„Čo sa stalo?“ spýta sa ma.
„No, moja mna sa nepýtaj.“
„Vypadnime odtiaľto radčej.“
„Poďme aj tak hneď začne vyučovanie“ obliekli sme sa a vyšli z izby.
Na izbe sme sa osprchovali a upravili. Bežali sme do triedy aby sme stihli hodinu. Chalani naštastie v tiede neboli. Určite zaspali. Ale to je v podstate jedno.
„Hej Simi teraz si chalani budú myslieť, že ich chceme“hovorím jej cez prestávku. Chalani zatiaľ ešte neprišli.
„Nech si myslia, namotáme ich“
„Super, teší ma, že zamýšlaš tak ako ja.“
„Pozri sa na mna ja a inak zamýšlať? To by sa mi nehodilo“
Sedím sama na izbe a počúvam Krišovu kapelu. Simona išla behať za chalanmi. Išla by som aj ja, ale dnes nemám náladu. Už ma to tu nebaví. Som tu už asi tri-štyri dni a je tu riadna nuda. Maximálne prvý deň bola sranda či druhý? To je jedno. Asi idem preskúmať to okolie sama a aj sama zdrhnem nechcem mať nikoho na krku.
Postavím sa z postele. Otvorím dvere.
„Ááá“ ty kokos. „Do frasa čo tu strašíš chceš aby som dostala infarkt či čo?“začnem vyčítať Kristiánovi, ktorý sa zatiaľ nedostal k slovu.
„Prepáč, Baja. Nechcel som ťa vystrašiť. Len som ty prišiel povedať, že už nechcem odtiaľto odísť. Našiel som si super kamarátov a som rád, že som tu. Prepáč.“
„Nemusíš sa ospravedlnovať. Chápem ťa. Som rada, že si sa spriatelil so super deckami.“
„Ďakujem“ usmial sa na mna a objal ma. Objala som ho tiež. „Snáď zostaneme kamošmi a budeme si písať“
„To si píš Kiko. Musíme. Som šťastná, keď si aj ty šťastný. Viem možno som ťa sem dostala, ale aj pomohla som ti“
„Dobre ja už pôjdem. Maj sa. A nech sa ty vidarí ten útek. Ja budem čušať ako hrob“otočil sa a kráčal preč.
„Ďakujem. Aj tebe veľa štastia s Evičkou.“povedala som za ním.
Otočil sa a poslal mi letmú pusu.
Vrátila som sa späť do izby a zavrela som dvere. Zavolám Krišovi, že čo robí a či má čas? Alebo nie, zavolám mu až, keď budem vonku zo školy. A mám dobrý nápad. Idem za našim bývalím bradáčom , ktorého presvedčím nech ma odtiaľto dostane von. Určite mi pomôže. Takže zbalím si najdôležitejšie veci do ruksaku. Hodím ho zatiaľ do skryne, aby si Simona nič nevšimla a vijdem z izby. Odveziem sa s výťahom na prízemie. A namierim si to izby bývalého bradáča.
Zaklopem na dvere. Po chvíli sa otvoria.
„Čo tu chcete Lipová?“hneď sa ma spýta bradáč.
Chytím ho za lakeť a potiahnem ho dnu do izby za sebou zavriem dvere.
„Pišla som vás o niečo poprosiť. A keď mi to umožníte, tak budete mať odomna navždy pokoj. Keď nie, tak vám urobím zo života peklo.“ viem že je to proti školským pravidlám vyhrážať sa profesorom, ale keď musíš, tak musiš. A samozrejme o tomto sa nikto nemusí dozvedieť. Ja viem byť diskrétna, keď niečo niekomu sľúbim.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
die
22. 2.febuára 2011 21:31
inac ty nemas 18 ze ?
Napíš svoj komentár