„Pomôže mi dostať sa von s tejto mizernej školy!“
„Čo? To je proti predpisom to nemôžem“
„Za fajku?“
Vyvaleními očami po mne pozrel
„Preskočilo vám Lipová?!“
„Nie, tak čo chcete mať zo života peklo. Mám vás ponižovať pred celou školu? Chcete to?“
„Nie! Dobre! Pomôžem vám. Dnes o polnoci. Prídte sem. A tá fajka môže byť. Samozrejme iba diskrétne“
„Tak pome teraz na fajku a večer sa budeme sústrediť len na môj útek“
Bývalý Bradáč si rýchlo stiahol rifle. Malý vták mi ovísal. Usmiala som sa pre sebe. Nechcela som na neho už utrúsiť žiadnu zlú poznámku. Tak som si ho vopchala do úsť a robila som si svoju prácu. Potom sa mi vystriekal do úst. Prehltla som jeho nechutné semeno a višla som šťastná z jeho izby. S vedomím, že po polnoci sa už nebudem nachádzať na tejto mizerne nudnej škole.
V izbe vysmiata som si ľahla na postele. Simona sa ma spýtala, že z čoho sa tak teším. Len som jej odvetila, že mi volal Krišo a mám dobrú náladu. Potom ma už nechala a zase vypadla z izby. Ja som hneď vytiahla mobil a vyťukala Krišove číslo. Po druhom zvonení dvihol.
„Áno láska? Ako sa mi máš?“
„Super! Dneska o polnoci som vonku zo školy. Jedného dobrého profáka som prehovorila nech ma odtiaľto dostane. Nemohol by si voliako prísť pre mna alebo mi zaobstarať odvoz a voliake bývanie by som potrebovala.“ rýchlo som mu všetko zhrnula.
„Vav, to ma teší. Jasnačka šlohnem fotrovi auto a prídem pre teba osobne. A zatiaľ môžeš bývať u mna.“
„Máš vodičák?“opýtam sa ho.
„To si píš kočka“
„Akože o tom neviem, vlastne veď skoro nič o tebe neviem“ poviem mu smutno.
„Snáď raz budeš vedieť. Tak o polnoci som pri tebe“
„Ďakujem teším sa na Teba“ zložím.
Pecka budem bývať u Kriša. A on má vodičák. To je báječné. Och, nie. Nie! Budem tam bývať s jeho otravnou sestrou. To neprežijem. Nie! Nechcem! Nechcem ju vidieť, ani počuť, ani nič. Snáď pár dní to prežijem a zatiaľ si nájdem niečo iné na bývanie. Do polnoci je ešte dlhých šesť hodín. Zavolám zatiaľ bračekovi.
„Čau brácho, zajtra som v Kahanci. Dnes večer mám útek.“
„Jou, ségro to je super. Takže zajtra si dáme stretko?“
„Môžeme. A ako sa má Kaja? Dúfam, že netrtkáte každý deň!“
„Prestaň. Do toho ťa nič“
„Nezabúdaj, že je moja naj kamka, ktorá mi všetko povie. Aj keď nebudeš chcieť ešte ju nepoznáš“
„Poznám!“
„Dobre nemá to cenu sa s tebou hádať končím“a zložila som. Sralo krpatý.
Zdriemla som si. Zobudila som sa v noci. Rýchlo som vyskočila z postele. Všetci už spali. Pozrela som sa na mobil. 23:55. Fú. Mám šťastie. Siahla som do skryne po ruksak. A ťahala som čiaru von z izby. Potichu som zišla po schodisku dole a rovno k Bradáčovej izbe. Už ma očakával. Vtiahol ma do jeho izby. Ukázal na okno. Vyliezla som von a on hneď za mnou. Prebehli sme celý zadný areál. Až k zadnej obrastenej bránke s rôznimi kvetmi. Nikto by si ani nevšimol, že tu je voliaka bránka. Pretožu žiadnu klučku nemá. Len silným zámkom je zamknutá. Bradáč vytiahol stary klúč. Pichol ho do zámky a odomkol. Otvoril dvere a višla som von. Vo dverách ma ešte chytil za ruku otočil k sebe a pobozkal ma. Rozlúčila som sa s ním a vypadla som odtiaľ čo najrýchlejšie ako sa len dalo. Aby si ma náhodou nikto nevšimol.
Bežím cez cestu a zrazu zazriem osobu čo beží za mnou. Prečo beží za mnou? Do pekla zase bežať prede voliakim psychopatom už ma to prestáva baviť. Pridám do behu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár