„Hľadáš niekoho?“opýta sa ma.
„Nie, len skúmam okolie, aby som nadviazala tému“
„Zaujímavá teória“ začne mu zvoniť mobil. Zrejme SMS-ka.
„Musím už ísť domov, prepáč. Nabudúce.“
„Kubo!“
„Áno?“
„Nič.“ tak teda nabudúce? On chce ísť ešte so mnou von ?
„Si v pohode?“opýta sa ma.
Prikývnem hlavou. Odvráti sa a kráča k východu. Sledujem ho. No vzápätí sa otočí a vracia sa späť.
„Len jedno som ti zabudol povedať, aby ma to neťažilo na srdci, že som to neurobil. Som rád, že som mal tú česť ťa spoznať. Si super baba.“ vzal mi ruku a vtisol mi na ňu bozk a až teraz už naozaj odišiel.
Ja som sa tiež postavila a odkráčala domov.
Ľahla som si do postele. Zavrela som oči a hneď sa mi pred očami objavil on. Jakub. Potriasla som hlavou. Do pekla už som ako nejaká trinásť ročná pubertiačka. Musím sa s niečim zamestnať. Vonku prší, nuda. Nikto nieje doma, nuda. Idem upiecť koláč, sranda! Zapnem si pritom rádio a spievam spolu sním.
V trúbe sa mi už pečie koláč. Na kuchyni sa otvoria dvere.
„Íha tu to, ale rozvoniava“prekvapene hovorí mama a trepe sa dnu s kočíkom a za ňou Janka, Klára a Hanka.
„Nudila som sa“
Vyberie s kočíka Lunu a nesie ju do izby. Dievčatá ju nasledujú.
Vydýchnem si. Myslela som si, že bude na mňa kričať, že nemôžem len tak plytvať so surovinami. Aspoň raz mi nepokazila náladu. Som šťastná.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
petushiq18
16. 10.októbra 2011 17:02
to je nevychovanec! ale dobré to je!
Napíš svoj komentár