„Čo je?“ pýta sa ma Kubo.
„Ach, no dobre teda Luca. Hm Kubo Luca sa pýta či by si s ňou niečo chcel mať.“
Naznačí mi prstom, aby som sa k nemu bližšie naklonila.
Pošepká mi do ucha: „Nič v zlom, ale nie. Mňa zaujíma niekto iný. Môžeš jej to povedať. Má smolu. Len nech si to zle nevysvetlí. Určite je pekná, ale ja nemám o ňu záujem.“
V duchu som sa potešila, že ako tak nejakú šancu mám. Ale na druhej strane ho zaujíma zrejme niekto iný. Kto to môže byť? Je z našej triedy? Alebo bodaj niekto odtiaľ odkiaľ prišiel?
„Lucia odpovedať! Cez moje hodiny nebude nikto vyrušovať!“ vyvolala profka Lucu zato, že sa otáčala do zadu.
„Nati?“
„Hm?“
„Môžem sa ťa niečo už spýtať?“
„Psst“ buchla som ho do ramena „Nechcem ísť odpovedať“
„Vy tam v zadu nový! Odpovedať! A môžete mi prosím vás povedať prečo robíte zle ten nevinnej mladej slečne?“
Začnem sa chíchúňať a Kubo sa na mňa škaredo pozrie. Vyplazím mu jazyk. Zato si môže sám, nemal ma otravovať.
„Ja som nič neurobil. To ona ma zbila.“
„Odpovedať nepočuli ste?“ lenivo sa zdvihol zo stoličky a zamieril k tabuli, kde Lucia počítala príklad.
„Nič neviem dajte mi päťku“ hovorí Kubo profke.
„Aby ste znova otravovali poslušné dievča? V žiadnom prípade! Poviem vášmu triednemu profesorovi nech vás presadí. Kaziť mi dobrú žiačku nebudete!“
Otočí sa ku mne moja druhá najlepšia kamoška Milka, ktorá sedí s Luciou a hovorí: „Ona ťa nejako zbožňuje. Nechce ti to dopriať s Kubom“rozrehoceme sa.
„Bláznivá.“
Áno viem profesorka ma má rada, pretože som najlepšia z matiky a mám samé jednotky, ale nemusela by mi to až tak dokazovať na verejnosti. Chudák Kubo, dúfam že nás profák nerozsadí.
Po vyučovaný idem s Lucou a Milkou pozerať ako hrajú chalani futbal. Vždy tam chodíme keď majú zápas alebo iba tréning. S Lucou sa tam chodíme zabávať a predvádzať. Milka chodí s nami iba kvôli svojmu priateľovi, ktorý hráva futbal.
„Počkaj Nati, Nati prosím na minútku!“ kričí za mnou Kubo, keď schádzam s babami dole schodmi do telocvične.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár