Ahoj.
Som Tvoj ochranca pred mužom zo sekerou. Zelené lúče vidávam ja. Mna sa báť nemusíš. Chcela si vysvetlenie takže ti ho podávam. Pustila si kliadbu na seba. Ochraňovať ta pred ňou môžem, ale zničiť ju musíš sama..
Tvoj ochranca.
Čó? O akej kliadbe to hovorí? Nerozumiem. Nič som neurobila. Bože, prečo? Prečo? Mám ochrancu, takže sa mi nič nestane. Nemusím sa báť, ale keď nechcem, aby sa to opakovalo, tak ho musím voliako poraziť, ale ako ? Keď o ňom nič neviem. Ako ho mám zničiť? A kto je môj ochranca? Chcem ho vidieť!
„Už si ma videla“ozýva sa hlas v mojej izbe.
Poskočím. Fúh, ale ma nalakal. On mi vie čítať myšlienky? Vieš? Pýtam sa ho. Neodpovedá mi. Kto si? Kde som ťa videla? Jáj, že mi to nepáli skorej. Áno videla som ťa, vlastne nie Teba, ale tvoje zelené lúče. Ktoré ani neviem ako vyvolávaš zo seba. Kto si vlastne? Odkiaľ si prišiel? Odkiaľ máš takú schopnosť? Či je to voliaký páliaci lejzér? No odpovedz mi už! Toľko otázok mám a ani na jednu mi nemieniš odpovedať? Prečo sa mi neukážaš?
„Zachvílu sa stretneme“hovorí hlas.
Kde? Kedy? Povedz mi už niečo normálne! Do pekla! Serem na Teba. S tebou sa rozprávať nedá!
Obliekam si na seba krátku čiernu suknu a lesklé zelené tričko. Zelené silonky a čierne sandále. Svoje dlhé blond vlasy si rozčešem a dám na ne zelenú čelenku. Na oči si dám zelený tieň a na pery malinový lesk. Zídem do kuchyne pre desiatu.
„To čo máš na sebe?“vyvaľuje otec na mna oči. „Zelené tričko? Čiernu suknu? Kde si to nabrala? To nemyslíš vážne! Hambu robiť našej rodine? A pre informáciu v piatok ideme na oslavu.“
„Veď aj takéto farby sa nosia. Nemusím stále chodiť iba v ružovom.“poviem mu. Beriem desiatu zo stola. „A kam to ideme v piatok?“opýtam sa ho keď už stojím pri dverách.
„Nechaj sa prekvapiť. Len som ťa informoval, aby si si nerobila plány“
Bože! Zas voliaky podnikateľský večierok. Koho to tam baví chodiť? Mna určite že nie! Musím niečo vymyslieť, aby som tam nemusela ísť.
Vchádzam do triedy. Všetky pohľadi v triede sa sústredia na mna.
„Čo si zmenila štýl?“pýta sa ma rocker v prvej lavici. „Ináč sekne ti to!“ podíde ku mne a obzerá si ma. Potom sa jeho oči upierajú do mojich. Má gaštanové oči a tak tiež aj vlasy.Na krku má vybýjaný obojok Čierne tričko a aj rifle na ktorých má povešané retaze. „Takéto kočky sa mi páčia“
hovorí ďalej Matúš.
„Zmením štýl obliekania a hneď sa ti páčim?“
„Stále si sa mi páčila, ale vieš s barbie by som nechodil to by sa k môjmu štýlu nehodilo“
Celá trieda po nás pozerá. Dievčatá ako vždy komentujú moje oblečenie. Vzadu v lavici zbadám Alexa ako sa na nás usmieva a ukazuje palec hore. Akože myslí teraz moje oblečenie? Zrejme áno. Pfuh to som rada, že som zaujala.
Matúš ma ide pobozkať, ale v tom si všimnem, že Alex vychádza z triedy. Odvrátim sa od Matúša a výchadzam z triedy. Vtom začujem za sebou buchot. Obriem sa. A vidím Matúša ležať na zemi. V zápätí sa smeje celá trieda. Pousmejem sa aj ja. Nechcela som mu ublížať, ale tak stalo sa. Teraz si bude pripadať ako hlupák. Chudák chlapec, ale tak čo. Mna nikto nebude bozkávať pred Alexom!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár