Zývneš, pozrieš von oknom z autobusu, vidíš ako svet speje ďalej, realita ťa obchádza, lebo s ňou nechceš byť spätý. To čo sa stalo, len ty vieš, a predsa nechceš pokračovať ďalej. Nechceš prísť domov a nechceš vedieť, že zas si zlyhal. Rozmýšľanie ťa už nebaví a výčitky, tie už tiež akosi zoslabli. Opäť.

Niečo si si sľúbil a sám seba si zradil. Vieš akí sú ľudia, vieš ako to chodí, a dlhé roky si nechcel byť takýto. Nemohol... A teraz zistíš, že sám si odrazom toho , čo si nechcel . Ťažko povedať, čo ťa do toho dokopalo. Jedna vec je ale istá ... nevrátiš. Zabalíš pocity viny do prísľubu byť lepší. Je to jediné čo spraviť môžeš a neriešiť , lebo NEVRÁTIŠ.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár