Pohár vína, ticho, polotma a myšlienky . O tom, čo bolo, čo jej kto povedal cez deň a samozrejme citove úniky. Koľko ich má ? Fyzicky jedného ale... Stačilo by konečne podľahnúť, ako tak veľmi sama chce. Dani ... Z myšlienok ju vytrhne tiché vibrovanie. - Kto zas? Povie si, ale v duchu sa teší. Potrebuje byť dôležitá ako každý.( Usmieva sa, hádže pekné oči, každého púta k sebe. Ona vie ako. Teraz sa ozýva ďalší , čo podľahol . Mrcha ? Nie iba nešťastná mrcha. Možno trocha ospravedlnenie.) - No čo môj, čo by si chcel ? Opäť neosobné a nemilé privítanie. Odpoveď : - Teba, aspoň na chvíľu ťa vidieť, pokecať, dnes večer.
Dnes večer? Zamyslí sa... Veď je sama, smutná, zamyslená. Rozptýlenie ! - Fajn, fľašu vína, bude sranda.
.
.
.
Tak predsa prišla. Úsmev na tvári dotyčnej osoby z toho , že ju vidí ju napĺňa . Napĺňa ju iskra v očiach , lebo ju miluje. Ona jeho nie a nikdy nebude. Vlastne ho miluje iba keď je opitá. A vtedy jej je aj dobre. Objíma ho , dá taký pololetmý bozk, šarmantný, záhadný. Viac nie, veď nemôže. Má nejaké svedomie i keď nezdá sa. VIac mu nedovolí, iba trýzniť sa a to je spravodlivé ? Nie je a nechce ho trápiť. - Ale veď ty ma nemáš rád, časom to zistíš, nie je to skutočné. Usmieva sa, zľahčuje situáciu. - Dani , boha, všetkým si pre mňa ! Prosí. - Niesom , objíma znova. Prebúdza sa na to, ako jej hladí vlasy . Pozerá do tváre. No neuzná si to ! Že kvôli nej nespal celú noc, len aby sa mohol pozerať do jej tváre. On vie, že to pominie. Vie , že odíde. Aká je detská. Nestála. Ako chce aj nechce.
.
.
.
Vôňa kávy, Dani a tie jej smutné oči. Krásne smutné. Upíja si, myslí, cíti, opäť to bude samota, svet kde o nej nikto nič nevie, lebo nemá odvahu. Byť sebou ! On o nej vie a má ju rád. Ako mnoho ďalších. Patetické. - Mám ťa rada. Pa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár