Sú dni, keď je všetko komplikované. Hneď z rána zisťuješ, že ti nechutí chleba ktorý si si natrel celkom sám. Vieš, že čokoľvek dnes spravíš, nebude to dobré. A tak to ide, pokazíš aj to , čo sa snáď pokaziť nedá. Niečo slovami, iné keď sa ti v práci zasekne kopírka. Takéto dni by nemali byť a to hlavne preto, že ich máloktorí iní ľudia chápu.
Hlavou ti lietajú všetky naštrbené priateľstvá, minulé noci, nevyrieknuté slová... A takto chceš fungovať? Toľko zlej energie, že stačí ťuknúť a vybuchneš. Ale čo už máš robiť? Toto sú ľudia okolo teba , tvoj život aj keď ti vravia, že ako si kto zariadi tak má. Že zariadi. Nech si zariaďujú sami. Majú čo, nepretvarujme sa. Čaro týchto dní je to, že dokážu pokaziť naozaj všetko a ostávaš sám so svojim poldeci a krutými myšlienkami v hlave.

Že je to klišé? Áno je, viac alebo menej časté. Máme podobné scenáre, podobné rána, podobné myšlienky. Tešme sa na svetlejšie okamihy. Odpusťme si tieto dni a ponechajme si právo jednoducho posrať to.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár