Vanilla I.: Každá rana bolí...

Vanillka mala 13 rokov. Bolo leto, prvýkrát dostala krámy a odrazu sa cítila dospelejšie ako kedykoľvek predtým. Hm, ale nestačilo jej to... Nebudeme si predsa klamať, po chlapcoch pozerala už od škôlky, avšak tí truhlíci mali buď lego, Tatry s ktorými stavali mrakodrapy z piesku, keď si skupinka emancipovaných velkáčok chcela napiecť koláčiky, neskôr meče z Dráčika, potom počítače, kamarátov a vyzeralo to tak, že ostane navždy sama.
Zrkadlo dovtedy radšej neriešila. Hnusné pehy, krivé zuby, strapaté vlasy, detská postava... Nič vábne.

Kamarátky, s ktorými predtým o život vymieňala bločiky sa premenili na gossip girls, ktoré sa hrali na svoje mamy, tým že s nechutným úškrnom komentovali spolužiakov a dievčatá v starších svetroch, jej začínali vadiť.
Ešteže mala doma Bailyho. Veľkého huňatého bastardíka slintajúceho po jej výživných desiatách. Aspoň ten mal nejaké pochopenie, nechal ju vyrozprávať sa a nemusel sa pochváliť, kto sa naňho včera usmial a do koho práve je... Ťahala ho všade kde sa dalo, ale trieda sa jej začala vysmievať, cítila sa ako nepriateľ. Mala dobré známky, nemusela sa ani učiť, prirodzená inteligencia a to závistliví označili za bifľovanie.
Bála sa niekomu niečo povedať, nikomu neverila, hneď si predstavovala ostrý výsmech a potupu. Bailey jej pomáhal, keď bola s ním zaborená do jeho dlhej vlnitej srsti ničoho a nikoho sa nebála. Bailey bol už ale starý a v zime, keď mala Vanillka 10 rokov náhle ochorel, schoval sa do starej komory a tam s chrčaním a v bolestiach Vanillku opustil...
Vanilla ostala sama. Teraz už úplne. Mama sa tešila z jej jednotiek, ale nikdy si nevypočula jej trápenie. Otec zapíjal svoje problémy tvrdým a nestaral sa o to či má nejaké decko alebo nie. Rovesníci boli povrchné majetnícke zvery, ktoré si len zvyšovali ego, čo im hladkali rodičia plnými peňaženkami podpichovaním do slabších.

Vanillka to už nezvládala... Často si predstavovala, aký by bol svet keby sa ona narodila u nejakého bankového makléra, dokonale by vezerala a bola hviezdičkou školy... Krásne sa jej zaspávalo, lebo nikdy nebola vo svojej posteli, vo svojej koži, so svojími trablami... Ale realita bola silnejšia. Snáď by to ani nezniesla, začala rozmýšlať nad vecami, ktoré človek nedokáže pochopiť, hľadala cestu za Baileym, ale v januári prišla do školy a v ich šatni stálo chudé tmavovlasé vyľakané dievčatko. Najprv si ju nevšímala, až keď ju to dievča oslovilo: "E-eh ahoj... Nevieš kde je 4.B?" Vanilla ostala ohromená. Srdce sa jej prudko rozbúšilo a ledva vykoktala, že vie, že tam práve ide... A potom len ticho kráčala pred tou vysokou cudzinkou, ktorá ju oslovila. JU. Prišli do triedy vedno s triednou učiteľkou. Tá nemrhala teda časom a už divoko gestikulujúc vítala novú žiačku ich slávnej školy. Vanillka na ňu pozerala ako na zázrak. Odrazu len "Je vedľa teba voľné?" ju pretrhlo z novej rady asociácii mihajúcich sa jej neobmedzenou fantáziou. Dievča sa volalo Viki, bolo z Ukrajiny, kde však jej otca zabila nejaká mafia a jej matka s ňou a ešte dvomi malými synmi utiekli, aby sa aj im niečo nestalo. Mali šťastie. Nejaký chlap ich prijal.

Viki a Vanillka. W.
Porozumenie a čistý, úprimný vzťah. Mali k sebe bližšie ako ktokoľvek iný.
Osud im však nedoprial. Stále si prežili ešte príliš málo.
Jedného dňa niekedy v máji prišla Vanilla do školy a presná Viki nikde... Bez rozlúčenia, bez dôvodu zmizla. Vanillka hneď po škole zašla ku nej, ale jediný kto tam bol, bola stará pani, ktorá chodila opatrovať chlapcov, práve ometajúca pavučiny nad starou almarou, Vanillinou milovanou. Dozvedela sa, že už pred 6tou nikde nikoho nebolo a deň predtým Vikinina mama veľmi plakala a kričala po tom chlapovi.

Vanille sa druhýkrát zrútil svet. Jej mamička si konečne všimla jej melanchóliu a prihlásila ju na osemročné výberové gymnázium. Skúšky spravila excelentne a odvtedy sa jej otvoril nový svet vedomostí, inteligentnú spoločnosť. Tu si našla ľudí, čo jej vyhovovali a boli jej oporou. Tri roky prešli ako nič.

A malá Van sa pomaly menila na ženu... Myšlienky a túžby sa začali stávať hriešnejšie, sny emotívnejšie a telo oblejšie.

prvá pilotná časť x-dielneho románu Vanilla osud teenagerky sa začne radikálne meniť, uberať prekvapivou cestou, tak ak niekoho zaujal tento -blog- môže sa tešiť na ďalšie pokračovanie

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu