:::Anjel:::

Prisiel ako anjel z jasneho neba,
dal mi silu aby som nasla teba.
Dal mi dar a to spoznat lasku,
na oci mi nalepil ruzovu pasku.

Smiali sme sa dni a noci,
zistila som ze mi uz niet pomoci.
Zasepena slepou tuzbou,
necitila som sa iba sluzbou.

Krasne slova plne lasky,
zostarli ako stare pasky.
Tuzim po nom v celej dusi,
az mi z toho srdce busi.

Teraz placem,ticho kricim,
svet okolo seba nicim,
Sedim v kute schulena,
myslienkami znicena.

Pasku mi kruto strhli z oci,
svet sa okolo mna iba toci.
Citim dieru v mojej dusi,
ani srdce mi uz nebusi.

Prisiel ako anjel z jasneho neba,
ja som ho oodmietla,odmietla som aj teba.
Kracam hrdo s hlavou hore,
nepozeram sa uz dole.

Tiche vzliky v sebe dusim,
sama sebe sa za to hnusim.
Myslim na lasku od anjela,
povazovala som ho za priatela.

Ved aj priatelom bol,
musel vybojovat velky boj.
On teraz len ticho mlci,
potichu mi v hlave skuci.

Chybaju mi jeho bozky,
z ktorych su uz iba trosky.
Chybaju mi jeho ruky,
ktore mivzdy davali zaruky.

Myslim na neho cely den,
v skole sedim ako pen.
Snivam o nom kazdu noc,
nech mi pride na pomoc.

Rada sa kvoli nemu zivota vzadam,
aj srdce mu dam.
Len nech sa uz netrapim,
nech mu uz srdce nevratim.

Cakala som na neho roky,
z mojich oci sa sa stali potoky.
Zrazu sa z nicoho nic zjavil,
a mne sa dych zastavil.

Splnil mi moj jediny sen,
o ktorom som rozmyslala kazdy den.
Prisiel po mna ako anjel smrti,
chcel ma odviest daleko od mojej zahuby.

Ja som sa nim nechala viest,
myslela som ze anjel sa nemoze pliest.
Isla som dalej a nechcela som stat,
pop chvyli som vsak musela zastat.

Za sebou som videla len smutok a zial,
pred sebou vsak nic bohuzial.
Pustila osm jeho ruku,
a tym som stratila aj jedinu zaruku.

Pozrel na mna a pochopil co chcem,
bolo to spravne to teraz viem.
Nechal ma tam samu stat a odisiel,
a ja som sa vratila a on uz neprisiel.

Tak a to je zatail vsetko...dalsich 6 strof som roztrhala a vyhodila ale pracuje sa na novych...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu