Sladke sny...Veta ktoru som uz dlho nepocula.Veta ktoru ked pocujete od niekoho koho mate radi tak vam vycari radost na tvary.Dve slova.Skoro nezaujimave ba dokonca niekedy az nudne.Predstavte si vsak ze vam tieto slova niekto sepka do ucha.Niekto koho mate velmi radi.Ci uz to je vas priatej/priatelka,rodicia,surodenci alebo dobri kamarati.Je to uplne jedno kto zalezi len na tom ci ho mate radi aj vy.V tom pripade su to slova krasne.Nadherne.Az sa vam moze pri tom hlava zatocit.Pre mna to bol ako sen ked mi jeden chlapec kazdy vecer zavolal aj ked iba na chylu a povedal mi tie dve nadherne slova.Bol to iba kamarat ktoreho som si velmi vazila.Kamarat bez ktoreho by som nedokazala zit.Niekto na kom mi zalezalo a predsa to nebol moj priatel.Mali ste niekedy takeho priatela?Alebo priatelku?Ci kamarata alebo kamaratku?Mozno ano a mozno nie.Mozno vam vas kamarat vola aj dnes vecer.Mne vsak uz nezavola.Nikdy.Uz mi nezavola a nepovie Sweet dreams.Nepovie ani sladke sny.Nepovie mi uz nikdy nic ine.Odisiel odo mna.Opustil ma aj ked ja viem ze to nechcel.Viem ze sa s nim uz nikdy nestretnem.Budem vsak na neho navzdy spominat.Chlapec ktory odisiel do vecnosti.Najhorsie vsak je ze mi v ten osudny vecer este stihol zavolat.Bolo pol desiatej a on zavolal a ja som s usmevom zdvihla.Zrazu som iba chraplavym hlasom zacula ako sepka Sladke sny.A zlozil.Na druhy den som sa dozvedela od jeho rodicov ze odisiel a uzsa nikdy nevrati.Jeho poslednym zelanim pred cestov z tohto sveta bolo zavolat mi a povedat tie dve slova.Take jednoduche slova.Ano zomrel a ja som plakala.Teraz na neho myslim lebo cakam kedy zavola.Slzy mi tecu po licach a ja si ich len utieram hrbtom ruky.Oci mam cele cervene,vreckovky vsade po zemi.Nedovolim rodicom aby sa ku mne priblizili.Kedysi som bola silne dievca ale to sa zmenilo.Vsetko sa zmenilo.Lebo mi uz chlapec ktoreho som si vazila nezavola.A najviac ma mrzi ze som si az prilis neskoro uvedomila krutu pravdu.Ja som ho lubila.Mozno len tak priatelskly ale lubila som ho.Uvedomila som si to az teraz.Teraz ked mi po nom ostala v srdce len velka tmava a hlboka diera.A mrzi ma ze som mu nestihla povedat poslednu vec pred jeho odchodom.Vedela som ze mi to nedovolil.Lebo hned ako povedal tie dve slova zrusil ma.Bolo to pre mna divne ale nevedela som co sa deje a tak som si z toho nic nerobila.Teraz len sedim tisko doma,zavreta v izbe a placem.A potichu hovorim dokola a dokola tie iste slova.Slova ktore som nestihla povedat.Tie slova ktora patria len jemu.Len preneho ich znova a znova hovorim.TAk pocuvaj SWEET DREAMS.

 Blog
Komentuj
 fotka
lentyty  7. 10. 2007 20:56
neplač bábika. bude dobre...
 fotka
luc.ka  7. 10. 2007 21:18
neplač a rob odseky
 fotka
kikuska1  11. 4. 2008 22:10
Velmi pekne ale strasne smutne..
Napíš svoj komentár