V sebe dusim hnev i smutok,
nenavidim svet,
ludia ktorych velmi lubim,
sklamali ma.
Beriem si noz z kuchyne,
rozmyslam co urobim,
ci ho bodnem do srdca,
ci sa podrezem.
Ludia nazyvani kamarati,
odvrhli ma ako nic,
ze som hlupa to uz viem,
a oni mi to len potvrdili.
Na nic nie som dobra ako oni,
nie som pre nich nic,
som len vietor v prazdne,
hlupana na posmech.
Mozno ma predsa len niekto lubi,
niekto kto na mna v dialke caka,
ale nedocka sa ma,
Preco?
Lebo ja som uz taka,
vzdy sama a opustena,
vzdy sama a stratena,
vzdy sma a bez lasky,
ale od teraz sa to zmeni.
Uz nebudem sama,
uz nebudem vietor v prazdne,
zachrani ma iba noz,
co mi podreze zily.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
matrixicek99
30. 10.októbra 2007 20:28
Ale sak snad to nemyslis vazne???
3
nie nemyslim to vazne...vsetko v tej "basni" bolo z casti pravdive okrem tej casti kde sa cem zazit a o tych kamaratoch som to "mierne" nafukla..(A) ale to mi odpustite vsak???a zuzi dik...si jediny clovek komu sa moje veci pacia...
5
hm..to iste citim aj ja..je to smutne ze tolko ludi obijma samota ale v tom ze si sama nie si sama bo aj ja.a stastie mozno tam niekde caka.mozno je tam niekde diewca ktore by ma mohlo milovat,ale ja som uz tak dlho hladal ze uz ani nedufam ze existuje,ale wzdy je tu ece malinka nadej a preto wzdy uwerim tomu snu a ked sa z toho prebudim thak je to horsie ako predtym... bolo to moc pekne
Napíš svoj komentár