Tak ja sa trepem so spolubývajúcimi von...
Moc sa mi nechcelo, ale už aj tak mi dosť vyčítajú, že s nimi netrávim žiaden voľný čas. Prečo by som aj mal? Neriešim s nimi nič...To že si to rozdávajú v trojke a ja sa nechcem pridať nie je môj problém...
Tak ja sa trepem so spolubývajúcimi von...
Ideme si len niekam sadnúť - žiadna ruka hore. Vyberieme nejaký gay podnik kde sa sedí. Ocitnem sa niekde medzi päťdesiatnikmi, čašník na nás skúša starý trik "...a osemnásť už bolo?", hrajú 90 roky. Dáme jedno pivo a presunieme sa.
Presunuli sme sa do gay podniku kde sa tancuje. Hudba hrá hlasno, nikoho nepočujem, spolubývajúci nevyzerá triezvo - ani sa mu nečudujem a trochu závidím. Pokúšal som sa teda aspoň klepať prstami do rytmu a občas sa zavlniť na znak, že som pripravený ísť na parket. Opitému spolubývajúcemu však začali vadiť buzny (áno, je buzerant), tak sme sa chceli presunúť inde... Ale kam? Kam? No predsa do ďalšieho buzinca! Nápad za sto bodov. Na parkete sme strávili celé tri minúty (viem, najväčší pokrok večera a mal by som sa z toho neskutočne tešiť), pri bare pol života a nakoniec na sedačke cca desať minút popíjali chľast. Vlastne ako sa to vezme ... Niekto popíjal, niekto spal. Spolubývajúcemu buzny vadili aj v druhom podniku.... Tak nečakané, že som s úsmevom na tvári zahlásil odchod domov a zavŕšil som to v posteli, trochu spečený, na Birdzi.
Tak ja sa trepem so spolubývajúcimi von... A nikdy sa nepoučím....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár