Ako sa z človeka "bez relevantného vzdelania" dokáže stať vyhľadávaná osoba

Začalo sa to proste.. Koniec základnej školy a rozhodovanie o strednej. Mojou silnou stránkou bola vždy matika, fyzika a CHÉMIA- milovala som a milujem vzorce..
Samozrejme som sa chcela prikloniť ku chemickej škole, poprípadne k strojárine..
Nikdy som nebola normálna baba. Nikdy som nemala pocit, že som sa narodila v správnom pohlaví. Nejak ma nebavilo kydať na tvár tonu make-upu, ískať vlasy a parádiť sa do šiat. Bolo to maximálne nepohodlné.. Dobre som sa cítila v roztrhaných teplákoch, rozgajdanom tričku, špinavých montérkach, a najlepšie s futbalkou..
Logicky som nemala nikdy kamarátku..Teda okrem jednej najlepšej, ale to bol skôr obojstranný súcit. Aj ona bola čudná. Matka sa jej prepila k smrti, otca mala slepého.. Tragický príbeh jej rodiny, a hlboká pocta a poklona jej rodičom..
O nej napíšem ale inokedy, to je na veľa písmen
Medzi mojich kamarátov patrili chlapci z dvora. Futbalisti, pošahanci, moja krv.. A tak si o mne prirodzene tvorili mienku, že nie som normálne..
Asi som nikdy nebola, a ja viem, že už ani nebudem.

Ale späť k škole.. Mama mi povedala, že neprichádza do úvahy, aby som bola len debil s Výučným listom..a to ma dosť ranilo, dostala som na výber medzi Gymnáziom a Zdravotníckou..Jedno lepšie ako druhé.. A tak som si povedala, čo budem mať z gymplu..
asi nič, len všeobecný rozhlad. A mojím najslabším článkom boli dejiny, ktoré by tam isto boli..
Tak som sa rozhodla pre zdravotnícku. Nič lepšie nemohlo byť, zobrali ma bez prijímačiek, no i tak mátička si vydupala, nech robím prijímačky aj na gympel. Nuž bolo po jej... šla som na tie stupídne testy. a robila si z toho žarty. Forma odpovedí A,B,C,D .. nič geniálnejšie nemohli vymyslieť. A tak som riekankami vypočítala odpovede...A čuduj sa svete, ja som spravila!! takže som to začala brať z opačného konca..
pokiaľ dokáže úplný debil spraviť testy sprostou hrou, tak kto všetko tam musel na tej škole byť??? Nie! gympel neprichádzal do úvahy..
tak som sa naučila žiť s tým, že budem zdravoťák- handrová bábka, za minimálnu mzdu, schopná obetovať svoj život, aby zachránila iný..
Trieda plná báb, no samozrejme, tu už bolo viacej čúd ako som bola ja..Ale kolektív sme boli senzačný, držali sme všetky spolu, ťahali za stejný koniec..
Prvý ročník- tragédia.. Latinský jazyk to bola živá mora.. zo dňa na deň 200 lat. slov a viet, konjuktívy, 12 pádov, 7 časov... S kľudným svedomím môžem prehlásiť, že čínsky by sme sa naučili skôr ako latinčinu... Našťastie bola len v prváku..
S druhým ročníkom prišiel nástup praxe..
Obor ZDRAVOTNÍCKY ASISTENT dostal nový strašidelný rozmer... robili sme sanitárky.. krása... gerietrické oddelenie, kopec dôchodcov, ktorých nám na jednej strane bolo ľúto, no na druhej strane ak má niekto každý deň prebalovať 10 "starcov" a zdvíhať ich 120 kilové zadky, bol to zaberák.. a tu sa nám to zhnusilo..
Ja viem, k starším treba zachovať úctu, robili sme im akési oporné piliere, debatili s nimi, počúvali životné príbehy, kŕmili, sprchovali.... ale to prebalovanie ...
Najlepšími oddeleniami bolo Gynekologicko-pôrodnícke a Domov sociálnych služieb..
Na pôrodnici sme sledovali pôrody, dostali sme sa aj na sálu, mojkali sme si novorodencov...čarovné miesto..
A DSS kopec, kopec ľudí, so strašnými diagnózami, ale skvelý, ozaj skvelý ľudia..
Tretí a štvrtý ročník bolo jedno a to isté... stály kolobeh..
Matura za nami... hurá do práce...
ale kto nás zamestná? V nemocniciach rušili zdr. aśistentov, na zdr. sestry trebalo nejaký titul, a sanitárku odmietam..
Zanevrieť na zdravotníctvo (najmä pri mojom odpore k farmaceutickému priemyslu) nebolo nič zložité..

A začínam teda od znova.. Hľadám si zaradenie..Nemám peniaze, bársaká robota je dobrá. Dva roky krčmáriny, nástup na materskú..
A peňazí stále málo. Otvorili sme autoservis, spravila som si licenciu na Lakýrnictvo, manžel klampiar- život báseň..
a stále mám kopec voľného času a neviem ako ho zúžitkovať.
Chytila som sa prekladateľskej činnosti.
A od toho dňa som zasypaná až po krk robotou. Od noci do noci musím stíhať servis, objednácky, prekladať, tlmočiť a samozrejem starostlivosť o môjho Duracelka..
No konečne sa peniažky sypú, a ja prekonávam stresy, trpím nespavosťou, stratila som čas na nejakých známych a kamarátov..

Ale neskutočne mi lichotí, že konečne sa moje meno dostalo na listinu tých "obľúbenejších" pre moje zdá sa prednosti a jazykové schopnosti....


a neviem o čom je tento blog... ale to je jedno už

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu