.Slovo nie proste nič neznamená najradšej mám keď sme u švagrinej na dvore a on zakaždým lezie do drevárne kde majú sekery a podobné veci nevýhoda je že nemajú na nej dvere takže môj synček má voľnú cestu.Hoci pred vchod zaparkujem kočík aby tam nechodil 100x poviem že nesmie a myslíte že ma poslúchne?Jasne že nie kočík prelezie alebo podlezie no musí tam stoj čo stoj ísť.Pár krát som mu už pre to capla aj po zadku no nič ak naň zakričím že nesmie tak sa buď rozplače alebo sa len pozrie usmeje a ide sa ďalej.
Poslednú dobu som už bola fakt z toho zúfala, je strašne živý a človek už proste niekedy nevládze a pozabudne na to že je to len malé dieťa čo objavuje svet.A tak som na radu mojej mamini zvolila inú taktiku zatiaľ funguje no uvidíme čo bude ďalej.Moja mama my povedala že všetko musím riešiť s kľudom bez kriku pomyslela som si :jej sa to ľahko povie je to človek ktorého som nikdy nevidela ani zdvihnúť hlas nie to ešte kričať.
Vždy som jej túto povahovú črtu závidela bo ja ju po nej určite nemám.Obdivujem mamiky ako je tá moja ktoré vždy s úsmevom na tvári bez najmešej známky zlosti či rozhorčenia s obrovskou trpezlivosťou stále do okolo hovoria a pekne vysvetľujú.Vždy si položím otázku ako to dokážu
?Myslím že niektoré ženy sú mamami od narodenia a niektoré na tom musíme tvrdo pracovať ja som ten druhý prípad musím sa riadne ovládať aby som toho môjho usmiateho drobca nevykričala či mu nebodaj necapla po riti keď malí práve lezie po 100 krát na stôl aby odtiaľ zmetal všetko čo na ňom je alebo ho chytí srd a hádze sa na ulici po zemi a reve jak tur.Poslednú dobu už hlas nezvyšujem hoci mám chuť prísť a riadne mu naložiť a poviem Vám niekedy ma to stojí nemálo úsilia len ho chytím otočím k sebe a kľudne mu poviem že to nesmie naznačím prstom že to spravil zle a na podiv funguje.Bo ako poslednú dobu vidím ide to aj bez kriku len je to o mnoho ťahšie, takže držte my palce nech to moje čudo dobre vychovám bo ako my raz moja múdra kamarátka povedala každý sa len učíme na svojich deťoch robíme to čo si myslíme že je pre ne najlepšie a s najlepším úmyslom a až po rokoch sa ukáže či to bolo správne alebo sme sa mali vydať inou cestou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
17. 10.októbra 2011 22:16
také sú deti Neposlúchajú. Musia sa popáliť samé
Napíš svoj komentár