vieš, keď som sa narodila
učiť sa bola som lenivá
teraz chápem čím si ma obdarila
Roky strávené v tom smrade
a myšlienky mysliace po slobode
Ty´s mi ich brala
a preto som ťa rada nemala.
No boli aj krásne dni
Keď do mojej hlavy dala si mi
rozum a vzdelanie
za to sa ti moja vďaka privinie
Takto sa s tebou lúčim
a vždy sa od teba čo-to naučím.
Odchádzam do raja
môjho prázdninového kraja
Na teba už viac nepomyslím
zlé myšlienky si predsa nevykreslím.
Keď ten hnusný budík zvoní
a mne ešte v hlave spánok trôni.
Pohodu z rána si mi kazila
Najradšej by som vraždila
Koniec ....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
xcorpi
18. 12.decembra 2008 10:10
omg
Napíš svoj komentár